Karsten Warholm chodil od jedného mikrofónu k druhému a neustále opakoval jedno slovo. Crazy. Crazy. Crazy. Ale nikto sa tomu nečudoval. Bolo to v Tokiu bláznivé. Úplne bláznivé. Koniec koncov, odmalička robí bláznivé veci.
Podobne sa začala aj jeho kariéra. Pri návšteve nórskeho mesta Ulsteinvik mu kamarát, člen miestneho atletického klubu, povedal: "Musíš sa zúčastniť našich pretekov." Išlo o vonkajší beh na 200 metrov a on mal len džínsy a vyťahané tričko. "Bežal som v nich - a vyhral som. Tak som sa dal na atletiku," rozprával.
Šialené preteky
Avšak teraz nie sme v Ulsteinviku, ale na olympijskom štadióne v Tokiu a dvadsaťpäťročný Warholm práve výkonom 45,94 prekonal vlastný svetový rekord na trati 400 metrov prekážok o nepredstaviteľných (a bláznivých) 76 stotín sekundy.
Stal sa prvým mužom na planéte, ktorý túto trať zabehol pod 46 sekúnd. Navyše to dokázal po súboji s chlapíkom, ktorý sám prekonal doterajší svetový rekord o 53 stotín. "Na posledných dvadsiatich metroch už som necítil nohy," povedal Warholm na tlačovej konferencii so žuvačkou v ústach. "Pritom ma tento môj americký kámoš doslova naháňal," ukázal na vedľa sediaceho Raia Benjamina.
Po poslednej prekážke sa dokonca zdalo, že by Benjamin mohol Warholma predbehnúť. Než sa mu Nór začal znova vzďaľovať. "Páni! Ja som nezakopol za celé preteky o jedinú prekážku. A ku koncu som bol schopný v tele nájsť ešte jeden rýchlostný stupeň," nadšene opisoval Warholm.
Za cieľom sa pozrel na tabuľu, kde svietil čas 45,94 sekundy, a poklesla mu čeľusť. "Na chvíľu som si myslel, že ten čas je vtip," priznal. Keď pochopil, že nie je, nastala fáza čírej radosti. Roztrhol si tričko a začal kričať.
"Toto je najväčší deň v mojom živote," uisťoval. Benjamin sa naopak ocitol na pokraji sĺz, keď sa v prvom návale emócií ešte na štadióne zveroval: "Chcete byť najlepší, len to sa počíta. Dostanem síce striebornú medailu, ale tá len zvýši moje utrpenie z porážky. Bolí to. A ako! Keby som nezavadil o štvrtú prekážku, vyhral by som. "
Finále, v ktorom padali rekordy - jeden svetový, tri kontinentálne a šesť národných -, štatistici vzápätí vyhodnotili ako bodovo najhodnotnejšie preteky atletickej histórie naprieč všetkými disciplínami.
Experti tvrdia, že tento beh vstúpi do dejín podobne ako tie v podaní Jesseho Owensa na hrách v Berlíne 1936, alebo bitka v skoku do diaľky Lewisa a Powella na šampionáte v Tokiu 1991 či Boltove stovky snov v Pekingu 2008 a Berlíne 2009.
Benjamin poukázal: "Toto boli najlepšie preteky v histórii olympiád. Žiadne iné sa týmto pretekom nemôžu rovnať. Bolo to nepopierateľné šialenstvo. Ani Boltov rekord 9,58 nebol lepší ako toto."
"Trénoval som ako maniak"
Iste, po mimoriadnom rekorde takmer vždy hovorí v podobnom duchu. Tento beh však bol skutočne absolútne výnimočný. Trvalo 33 rokov, kým sa Warholmovi tento rok na jar podarilo vylepšiť svetový rekord Američana Younga na tejto trati aspoň o osem stotín.
A teraz prekonal sám seba o taký kus! Hovorí sa o pomoci veľmi rýchlej tokijskej dráhy aj nových technológií pri výrobe tretier, ale rozhodujúcimi činiteľmi boli ľudská vôľa a sila. "Strávil som tisíce hodín snívaním o takýchto pretekoch, celé noci som si o ňom nechával zdať. Trénoval som ako maniak a úplný šialenec. Vedel som, že ma tu čakajú najťažšie preteky v živote, ale bol som na ne pripravený, "vyhlásil zlatý muž.
V sezóne 2018 prechádzal krízou, prehrával a trápil sa. Načo opäť postavil víťaznú formu ako modely z lega, pri ktorých tak rád relaxuje. "Nenávidím porážky. Potreboval som nejaký čas, aby som sa vyvinul," poznamenal.
"Zlepšil som sa v roku 2019, opäť v roku 2020 a tento rok znovu. Ale čo sa stalo tu, prekonalo aj moju najdivokejšiu predstavivosť. " Rozprával, že večer pred pretekmi vnímal špeciálny pocit v žalúdku aj po celom tele. "Rovnaké podivné nervózne chvenie som naposledy cítil ako šesťročný počas Vianociach pred Štedrým večerom. Neskôr už nikdy. Až zase tu. "
Benjaminovi pred štartom povedal: "Hej, chlape, ja ťa rešpektujem. Ľudia sa nás snažia poštvať proti sebe, aby vytvorili ktovieako napätú rivalitu, ale tá nie je potrebná. Obaja sa usilujeme o to isté."
O čo? Americký sok má jasno: "Trať 400 metrov prekážok s nami prešla do novej éry a novej stratosféry. To všetko je ešte len začiatok. Ďalšia métou je čas 45,5."
Warholm sa zasmial: "Budúci rok máme majstrovstvá sveta v Eugene na tvojej najobľúbenejšie dráhe. To môže byť vzrušujúce." "To si píš, kamoš," pritakal Benjamin. "Budem chrtom, čo ťa naháňa. A už nebudem robiť chyby."