Pre väčšinu Rumunov je priezvisko Ceausescu stále symbolom brutálnej komunistickej diktatúry, ale pre futbalových fanúšikov, a najmä členov Steauy Bukurešť, to tak nie je. Toto po celom svete známe meno sa totiž spája s obrovským úspechom "červeno-modrých", ktorí pred pätnástimi rokmi zvíťazili v prestížnom Európskom pohári majstrov (EPM). Kým v Rumunsku stál na čele štátu diktátor Nicolae Ceausescu, futbalovými nitkami v tejto komunistickej krajine ťahal jeho najstarší syn Valentin.
Valentin bol adoptívnym dieťaťom. V rámci povojnovej kampane komunistov na adopciu sirôt ho Ceausescovci prijali za svojho v roku 1948, dva roky po sobáši. V roku 1950 sa im narodila Zoia (Zoe), o rok neskôr Nicu. Ten Nicu, ktorý sa vo svete športu "preslávil" diktátorsko-dotieravým vzťahom ku kráľovnej gymnastiky Nadi Comaneciovej. A kým Nicolae sa nezabudnuteľne zapísal do povedomia celého sveta ako patričný pokračovateľ transylvánskeho Draculu, syn Valentin, div že nie podľa vzoru patróna zaľúbených, sa stal akýmsi mučeníkom. Vďaka tomu, že v roku 1986 ako tieňový boss (ktorý oficiálne v štruktúre klubu nefiguroval) Steauy Bukurešť priviedol svoje mužstvo k zisku trofeje EPM. Vôbec ako prvé mužstvo zo socialistického bloku.

Nezabudnuteľný triumf
V boji o najprestížnejšiu klubovú trofej EPM (dnes Liga majstrov) sa futbalisti Steauy Bukurešť stretli 7. mája 1986 na štadióne Sancheza Pizjuana v Seville so španielskym mužstvom FC Barcelona. Rumunskému tímu sa pred plným štadiónom (70-tisíc divákov) podarilo dôraznou defenzívou a vzornou disciplínou prekvapiť katalánsky veľkoklub a hviezdy španielskeho klubu Nemec Bernd Schuster, Škót Archibald či domáci Julio Alberto, Victor, Carrasco, Alonso, Alesanco, si na skalopevnej a disciplinovanej hre Steauy vylámali zuby. Zápas sa skončil bezgólovou remízou, a tak o víťazovi rozhodli až strely zo značky pokutového kopu. Penaltový priebeh priam šokoval všetkých divákov na štadióne i pri televíznych obrazovkách. Hrdinom večera sa totiž stal rumunský brankár Helmut Duckadam, ktorý chytil štyri penalty! Stroskotali na ňom Alesanco, Pedraza, Alonso i Marcos. Rumunom stačilo zo štyroch penált premeniť dve...

Organizátor taktiky?

Povrávalo sa, že taktiku na tento zápas naordinoval Valentin Ceausescu. "Valentin nezasahoval do štýlu hry, mal však mnoho výborných myšlienok," spolovice odmieta tento názor Anghel Iordanescu, reprezentačný tréner, ktorý doviedol Rumunsko do štvrťfinále MS 1994. V čase triumfu Steauy vo finále EPM už bol v pozícii asistenta trénera Emericha Jeneia, nastúpil však na druhý polčas zápasu v Seville. "Práve toto bol Valentinov nápad. Povedal mi: Počúvaj, máme len šestnásť hráčov, potrebujeme ich aspoň sedemnásť. Tým sedemnástym som mal byť ja, nakoniec sa to ukázalo ako prekvapujúci ťah."
Bol to práve Valentin Ceausescu, ktorý však Jeneiovi posunul videokazetu so zápasom 1. kola EPM, v ktorom Barcelona podľahla doma pražskej Sparte 0:1. Pre našinca je iste zaujímavé, že jediný gól stretnutia dal vtedajší útočník Sparty, teraz tréner Dubnice Stanislav Griga. Sparťania na Nou Campe predviedli absolútne disciplinovaný výkon a odhalili všetky slabé miesta Barcy. Po zápase už mohli len ľutovať, že v prvom zápase na Letnej podľahli Kataláncom 1:2, gólmi zo súperovho ihriska postupoval Schuster a spol.

Výborný psychológ

Valentin Ceausescu vraj bol aj výborným psychológom. "Jedného dňa, ešte vtedy, keď sme začínali hrať v EPM, nás Valentin pozval k sebe a povedal, že sme na začiatku cesty k európskym šampiónom," spomína Bölöni, bývalý tvorca hry Steauy i rumunskej reprezentácie. "Bolo to na jeseň 1985, pred zápasom s Vejle. A na konci tejto cesty som bozkával trofej v Seville." Pripomeňme si teda cestu Rumunov k prvému triumfu klubu zo socialistickej krajiny v EPM. V 1. kole si poradili s dánskym Vejle BK po výsledkoch 4:1 a 1:1, v 2. kole prehrali na ihrisku Honvédu Budapešť 0:1, aby v odvete zvíťazili opäť 4:1. Výsledky 1:0 a 0:0 s fínskym Kuusysi Lahti vo štvrťfinále EPM síce evokujú náročný priebeh, v skutočnosti sa však Fíni ocitli na rumunskej strelnici a jediný inkasovaný gól v dvoch zápasoch bol ich úspechom. V semifinále ľahol popolom i vtedy silný člen európskej spoločnosti Anderlecht Brusel (3:0 a 0:1), finále EPM v Seville sme spomínali.

Doláre, franky, marky...

Samozrejme, že pre Valentinove pekné oči by hráči na ihrisku nebojovali ako levy. Na rozdiel od ostatných úspešných rumunských športovcov im Ceausescov syn vybavil "výnimku" -- mohli zarábať doláre, francúzske či švajčiarske franky a západonemecké marky. Gymnastkám, atlétom, tenistom sa v rovnakom období automaticky menili prémie zo Západu na rumunské lei. "Keď som držal v ruke stodolárovky, až som sa triasol," spomína útočník Gavrila "Pele" Balint. Okrem zaujímavej finančnej odmeny, jej výšku však doteraz nik z hráčov neprezradil, motivovali futbalistov aj ďalšie bonusy. Svoje želanie hráči prezradili ešte pred víťazstvom v EPM. "Dostal som, presne podľa svojho želania, prázdninový pobyt v Egypte. Spolu so svojou priateľkou som býval v 5-hviezdičkovom hoteli," pochválil sa po rokoch Miodrag Belodedici, ktorý dva roky po Seville zaujal celý svet husárskym kúskom. V roku 1988 sa hráčovi so srbským pôvodom podarilo dobrodružne a za dramatických okolností (nočný útek s plazením popri pohraničníkoch a preplávaním širokého Dunaja) ujsť do Juhoslávie. V roku 1991 triumfoval v EPM opäť, tentoraz už ako Miodrag Belodedič v drese Crvenej zvezdy Belehrad. Vôbec ako prvý hráč vychutnal tento úspech v dvoch rôznych kluboch.
Útočník Marius Lacatus chcel videorekordér a dostal ho v čase, keď väčšina Rumunov nevedela, čo to je. Ostatní hráči sa uspokojili s automobilmi, absolútna väčšina z nich však volila finančnú odmenu.

Červeno-modré srdcia

Pred dvoma rokmi vyspovedala rumunských hráčov agentúra Reuters, z jej prameňa pochádzajú i uvedené citácie. Redaktor Reuters si neodpustil poznámku, že hráči Steauy neboli celkom úprimní. Najviac si zgustol na zistení, že rumunským futbalistom nezáležalo na odmenách. Nehrali vraj za peniaze, za bonusy, ale za Steauu. "Srdcia väčšiny rumunských futbalistov bijú za červeno-modré tričká Steauy. Aj moja krv bola červeno-modrá už v útlom veku," tvrdil fenomenálny Gheorghe Hagi, prvý rumunský futbalista, ktorý sa v čase komunistickej éry prevážal na Mercedese. "Mohol som si ho kúpiť už po roku v Steaue..." Nech je ako chce, Steaua je istým spôsobom východoeurópsky paradox. Klub vznikol 7. júna 1947 ako armádny klub. Pri jeho založení nestál nik iný ako Nicolae Ceausescu! Pritom kluby, ktoré vo východoeurópskych krajinách vznikali z vôle komunistických mocipánov, zvyčajne v popularite nestačili držať krok s už tradičnými klubmi a verejnosť k nim zaujala skôr apatický postoj. Steauu však Rumuni okamžite prijali za svoju. Tento fenomén sa dá vysvetliť tým, že vedenie Steauy bolo najprijateľnejšie. Záštitu nad Steauou držala totiž armáda, kým Dinamo Bukurešť boli neoficiálne klubom smutne známej tajnej služby Securitate. Klubu Sportul Studentesc Bukurešť sa ujalo vedenie Komunistickej strany Rumunska, pričom v 80. rokoch ho mal pod záštitou Nicu Ceausescu.

Žolík Hagi

Triumf v Seville bol veľkolepý. Ale pozor! Prišiel 24. február 1987 a s ním zápas o európsky Superpohár. Víťaz EPM, Steaua a víťaz PVP, Dinamo Kyjev, sa prvýkrát stretli v jedinom zápase v Monaku. Na historicky prvý superpohárový zápas v réžii klubov socialistického bloku sa prišlo pozrieť 5-tisíc divákov. Steaua chcela súpera prekvapiť, a to sa jej podarilo. Za Sportul Studentesc vtedy strieľal góly Gheorghe Hagi, vychádzajúca hviezda rumunského futbalu. V kádri s ním by Steaua bola ešte skalopevnejšia. Nicu Ceausescu sa však svojho pokladu nemienil vzdať. Všetko vyriešila rodinná večera Ceausescovcov. Valentin zabrnkal na tsprávnu strunu, Sovietov treba poraziť. A veľký Nicolae Ceausescu prikývol, nakoniec, formálna nezávislosť od ZSSR bola základom jeho politiky. Hagi putoval do Steauy na dvojzápasové hosťovanie, ale v červeno-modrom už ostal. Zariadil to opäť Valentin Ceausescu. V Monaku rumunský tím zvíťazil, keď o jediný gól zápasu sa postaral, kto iný, ako Hagi...

Ceausescu "in"

Na tieňovú eminenciu Steauy nedajú jeho podriadení dopustiť ani po rokoch. "Bol to typ vizionárskeho klubového bossa," spomínajú bývalí hráči. "Valentin Ceausescu predbehol svoju dobu," tvrdí Ladislau Bölöni. Nedávny kormidelník rumunského reprezentačného mužstva prikladá ďalšie polienko: "Stretol som mnoho veľkých európskych manažérov, ale Valentin ich všetkých prevýšil." Bölöni nie je so svojím tvrdením osamotený. "Valentin sa nikdy netváril inak ako priateľ, ktorý sa našim srdciam prihováral svojím," pateticky dodáva Duckadam, anketovo vyhodnotený ako najlepší rumunský futbalista roku 1986. Marius Lacatus, rýchly útočník, porovnával konkrétne. Podľa neho bol Valentin Ceausescu oveľa výraznejšou postavou ako futbalový barón Silvio Berlusconi. "Obaja sa vedeli nadchnúť vierou vo futbalový úspech," hovorí Lacatus. "Kým však Valentin postavil Steauu bez väčšieho množstva peňazí, Berlusconi dal pre Miláno milióny." Kým Berlusconi vrážal do AC skutočné milióny, Valentin Ceausescu naozaj nemusel -- v socialistickom Rumunsku totiž dostal do Steauy, koho chcel. Mimochodom Berlusconiho AC Miláno v roku 1989 dvoma gólmi Gullita a dvoma Van Bastena doslova "rozbilo" Steauu výsledkom 4:0. "Je pravda, že Valentin bol synom diktátora, ale nikdy nepoužil skutočnú silu," spomína Duckadam. "Rumunský futbal by nikdy nebol taký úbohý, ak by terajší prezidenti klubov pracovali Valentinovým štýlom," dodáva Ducadam. Victor Piturca súhlasí: "Domnievam sa, že Valentin by aj teraz vedel pre futbal urobiť viac ako väčšina súčasných klubových prezidentov." Hráči sa zhodujú v jednom, Valentin Ceausescu vedel nadchnúť okolie vierou v úspech.

Ceausescu "out"

Ružové sníčky minulosti... Budeme teda trochu oponovať. O Valentinovi Ceausescovi a o tom, ako sa v Rumunsku odohrávali zápasy podľa ním určeného scenára, sa narozprávali legendy. Pozrieme sa na jeden reálny príbeh. Vo finále Rumunského pohára v roku 1988 sa stretla Steaua a Dinamo. V závere zápasu, za stavu 1:1, dala Steaua gól z evidentného ofsajdu. Postranný ho signalizoval, hlavný rozhodca gól neuznal. Hráči Steauy protestovali, potom registrovali signál a opustili ihrisko. Ten signál dal Valentin Ceausescu. Celých 24 hodín médiá mlčali, nik nevedel, čo sa bude diať. Potom rumunské ministerstvo športu (!) vyhlásilo za víťaza Steauu. Rumunský futbalový zväz protestoval, neúspešne, hlavný i postranný rozhodca boli suspendovaní. Televízny záznam finále pohára sa stratil... O čarostrelcoch z rumunskej ligy vie Európa tiež svoje, aj preto sú Zlaté lopty pre najlepších európskych strelcov, ktoré získali Rumuni, viac ako pofidérne. Keď v sezóne 1986/1987 Piturca zo Steauy a Hagi zo Sportulu súťažili o korunu kráľa strelcov, Piturca dal v poslednom zápase v Craiove tri góly. Hagi (preto) skóroval proti Scornicešti šesťkrát a Piturcu predbehol... Všetko sa dialo "legálne", pod záštitou mocných. Aj preto získavala majstrovské tituly v rozmedzí rokov 1985 až 1989 len Steaua. Keď v decembri 1989 v Rumunsku vypuklo povstanie, ktoré skončilo popravou Eleny a Nicolae Ceausescovcov, odstavený bol i Valentin Ceausescu . A keď odstavili jeho, naštrbila sa aj hegemónia "hviezdy", teda Steauy Bukurešť. Prvým porevolučným majstrom Rumunska sa stalo Dinamo. Obrodená Steaua vychutnávala majstrovský titul až v roku 1993.

Skromný vedec

Toľko minulosť. A čo súčasnosť? Štadión 23. augusta zmenil názov na Steaua Stadium. Valentina občas vidno v jednom bukureštskom bare pri káve s bývalými či súčasnými hráčmi Steauy. S nimi si aj pripomenul 15. výročie zisku EPM. Vo futbale oficiálne nepôsobí, vie sa však, že je akýmsi neoficiálnym "poradcom" Steauy i rumunskej reprezentácie kormidelníka. Jeho prioritou sú vedecké práce v Rumunskom inštitúte atómovej fyziky neďaleko Bukurešti. Vraj je vo svojej práci šťastný, spokojný s pracoviskom aj s trojročným štipendijným pobytom na jednej anglickej univerzite. Rozruch vzbudil súdnym sporom s rumunským štátom, Valentin Ceausescu žiada vrátenie časti zhabaného majetku Ceausescovcov. A ešte protestovaním pri minuloročnej dražbe osobných vecí z pozostalosti svojich rodičov. Tá bola lákavou najmä pre Američanov, Angličanov a Nemcov, predaných bolo 2-tisíc osobných predmetov (od lodičiek Eleny Ceaušescovejl, po lovecký klobúk Nicolae Ceausesca), Rumunsko na aukcii zarobilo 340-tisíc USD. A čo Steaua v 80. rokoch? "Nebol som nič viac, len súčasťou stroja s názvom Steaua," skromne odpovedal na otázku Reuters, smerujúcu k vyzdvihovaniu jeho kvalít niekdajšími hráčmi svojho mužstva...

Nabudúce: Eurico Miranda (Vasco da Gama)