Dokráčate na roh nenápadnej ulice Cronmans Väg, bleskovo nájdete dom s číslom 5A a začnete si predstavovať. Tak tu, o pár poschodí vyššie, býval. Tu sledoval, ako miestni ľudia, s ktorými sa zaplietla nevlastná sestra, nosia domov drogy. Odtiaľto vyrážal do školy, ktorú nenávidel. Na výber mal ešte kradnúť bicykle, čo ho, naopak, dlho bavilo zo všetkého najviac.
A, samozrejme, kopať do lopty, veď vybetónované miesto mal priamo pred vchodom. Aha, tak tu vyrastal Zlatan Ibrahimovič, švédsky futbalový idol! Sídlisko Rosengard, štyridsať minút chôdze od centra Malmö, kde sa Sparta pobila o Ligu majstrov. Prvý zápas vyhrala 2:0 a tento týždeň ju čaká odveta.
Bolo to geto
Miesto s nedobrou povesťou, ktorú sám Ibrahimovič opísal v desať rokov starej autobiografii, keď ho vykreslil ako geto plné nebezpečenstva, kde vládnu ozbrojené gangy, vandali, díleri a zlodejíčkovia. Zaujíma vás, ako vyzerá teraz? Žiadny problém, dáte si krátku prechádzku a zastavíte sa až pri dverách, ktorými Zlatan denne prechádzal, kde do rozvodu rodičov býval.
Nazrieť dovnútra? Aspoň na chodbu? Lákavé, ale radšej nie. Presklené dvere sa na chvíľku roztvoria, von vykukne štyridsiatnik s odpadkovými taškami v ruke, nahodí zamračený pohľad a rýchlo pribuchne, čím dá nepriamo najavo: Už zase niekto? Dajte pokoj! Nedivte sa. Z Rosengardu sa od chvíle, keď Zlatan pred dvadsiatimi piatimi rokmi vyštartoval za úžasnou kariérou, stala takmer turistická atrakcia. Kdekoho láka zistiť, ako sa tu vlastne žije. Ako teda?
„Ja som okolo maximálne prechádzal po obchvate. A vy tam tiež nejazdite, nie je to bezpečné,“ varuje bývalý brankár Dušan Melichárek, ktorý v prístavnom meste strávil šesť rokov. „Keď som bol v Malmö prvýkrát, bola tam skoro vojna.“ Nepreháňa? Ani nie, v decembri 2008 sa naozaj Rosengard na niekoľko dní premenil na bojisko. Stačilo nepredĺžiť nájomnú zmluvu islamskému kultúrnemu združeniu, ktoré spravovalo miestnu mešitu, a spustila sa vlna protestov. Mladí moslimovia budovu obsadili a nemali sa na odchod, až ich po troch týždňoch rozohnala polícia. Situáciu to práve neupokojilo: vzbúrenci po policajných autách hádzali kamene a rúrkové bomby a začali zapaľovať, čo sa dalo. Odpadkové koše, kiosky, garáže, autá.
Tabuľu zložili
Divočina! Že Rosengard v preklade znamená Ružové nádvorie? Potom tu niečo nesedí, nie? Lenže za šestnásť rokov sa asi naozaj niečo zmenilo, aspoň to tak na prvý pohľad vyzerá. Novinky si všimnete hneď pri podchode vedľa vlakovej zastávky – predtým z neho kričal do diaľky Zlatanov slávny citát: „Môžete dostať chlapca z Rosengardu, ale nikdy nedostanete Rosengard z neho.“ Biela ceduľa s čierno vyvedeným nápisom je však fuč, zostali len diery po skrutkách. „Zložili ju, pretože veľmi pripomínala vchod do geta. Ako by oddeľovala Rosengard od normálneho Malmö,“ vysvetľuje mi Nandi, drobná žena pôvodom zo Somálska. A presviedča: „Predtým to tu naozaj bolo tvrdé, ale za posledných pár rokov sa všetko ohromne zlepšilo. Máme tu nové reštaurácie, školy, ihriská, žije sa tu krásne. Inak by som už nechcela.“ Kamarát Robin, kučeravý Švéd, jej skočí do reči: „Bývam tu desať rokov a som úplne spokojný. Rosengard je super miesto.“
A teraz sa v tom vyznajte. Na internete hľadáte, že ešte vlani na jeseň tu kvôli náboženským nepokojom počas jednej noci zhorelo niekoľko áut. Ale nájdete aj také správy, že radnica do oblasti investuje veľa peňazí, stavia zeleň, domy postupne dáva do poriadku, úspešne zráža kriminalitu a snaží sa zlúpnuť z Rosengardu nálepku no-go zóny. Fakt je, že pre návštevníkov sa štvrť so stovkami tehlových domov vôbec netvári nebezpečne ani nevľúdne. Na každom rohu je udržiavané detské ihrisko, pokosená tráva, žiadne odpadky, čisto. David Čermák, idnes.cz