„Akoby ste lietali na oblaku,“ pokúša sa pocit po údere aspoň abstraktne popísať hokejista Jakub Voráček. „Nikdy neviete, ako dlho liečenie potrvá, záleží na sile, každý otras býva iný. Niekedy vám potom pri návrate vadí svetlo, inokedy hluk, inokedy zlé otočenie. Keď idete na ľad a okolo lietajú hráči, je to nepríjemné a je vám na zvracanie.“
V medicíne sa postupom času od označenia „otras“ (odborne komócia) ustupuje, aby sa ukázalo, že nejde o neškodnú hlúposť. Ale o poranenie, ktoré je síce ľahké, ale ťažko čitateľné, teda bez riadnej starostlivosti môže pokojne skončiť smrťou.
Dosť sa pracuje s pojmom „trauma“ a opakovane ho vyslovuje aj neurologička Zuzana Červená z Inštitútu neuropsychiatrickej starostlivosti.
„Predstavte si, že vám omylom vykĺzne mobil a vypadne z neho baterka. Telefón sa vypne a môžete doňho baterku dostať späť. Ale naštartovanie trvá... A môžete byť radi, ak sa podarí,“ využila prirovnanie, ktoré si požičala od významného českého neurológa, profesora Evžena Růžičku.
Vzápätí podrobne opísala, čo sa to vlastne vo vnútri zázračného orgánu deje. Vo vrcholovom športe dostáva mozog takú nálož, ktorú len dosvedčujú výpovede Voráčka a spol.
„Je to pre mňa najväčší strašiak, veľa otrasov už asi mať nemôžem, aby som si nevytvoril problémy do budúcnosti. Pre hokejistov to tak je. To jediné, čoho sa asi najviac bojím,“ priznáva Radek Faksa, ktorý pôsobí v St. Louis.
Zo zámoria sa do Litvínova stiahol Ondrej Kaša. Ten ani netuší, koľko zranení hlavy medzičasom prekonal: „Bál som sa, či budem ešte hrať hokej. Budem pripravený na ďalšiu sezónu? Človek sa nechce každé ráno prebúdzať s bolesťami hlavy a sklesnutý,“ hovoril v januári 2022 pre prestížnu športovú platformu The Athletic.
Zostáva vám 73% na dočítanie.