Futbalový tím nemeckého parlamentu FC Bundestag sa ocitol v ťažkej kríze. Berlínsky súd totiž zrušil zákaz pre členov Alternatívy pre Nemecko pripojiť sa k tímu. Desiatky poslancov s nimi však naďalej odmietajú zdieľať ihriská a sprchy. Informoval o tom britský denník Financial Times.
"Hlasovalo pre nás viac ako dvadsať percent voličov. Chcú, aby sme boli zastúpení v rôznych orgánoch parlamentu - a tiež v radoch FC Bundestag, "uviedol pre Financial Times poslanec AfD Malte Kaufmann. „Toto je príklad toho, ako sú v Nemecku pošliapavané práva opozície.“
Nadstranícka spolupráca
Futbalový tím Spolkového snemu vznikol v Bonne v roku 1967, keď hlavné stredoľavé a stredopravé strany mali v parlamente dohromady viac ako 90 percent kresiel. Medzi hráčmi bol napríklad Gerhard Schröder, bývalý minister financií Wolfgang Schäuble či Joschka Fischer, prvý minister zahraničia z radov Zelených.
Tím každý týždeň nastupoval k zápasom proti iným amatérskym tímom z podnikateľského, kultúrneho a občianskeho sektora, dva týždne pred zjednotením Nemecka v roku 1990 si dokonca zahral proti poslancom komunistickej Nemeckej demokratickej republiky.
FC Bundestag sa vždy prezentoval ako platforma na budovanie nadstraníckej spolupráce. "Ak spolu zápolíte na ihrisku, potíte sa spolu a potom sa spolu osprchujete, budete spolu konať inak aj vo výboroch parlamentu," povedal niekdajší kapitán tímu Klaus Riegert v rozhovore pre Frankfurter Allgemeine Zeitung k štyridsiatemu výročiu tímu.
Táto idea však padla s raketovým vzostupom preferencií AfD. Zhruba stovka hráčov odmietla zdieľať ihriská a sprchy so stranou, ktorá je ostro proti imigrácii aj Únii a v ktorej radoch sú aj politici bagatelizujúci zločiny nacizmu. To je neprekročiteľná hranica pre poslanca Zelených Kassema Tahera Saleha. „Proste sa nechcem sprchovať s nacistami, s pravicovými extrémistami, s rasistami,“ uviedol pre Financial Times.
Extrémistické hodnoty
Tím o plošnom zákaze prijímania členov rozhodol vlani. Kapitán Mahmut Özdemir to zdôvodnil správami o tajnom stretnutí špičiek AfD, kde sa vraj diskutovalo o masových deportáciách migrantov. Podľa Özdemira bola kauza „budíčkom“, že AfD stále zastáva „hlboko pravicové extrémistické hodnoty“.
AfD však zákaz napadla na berlínskom súde, ktorý minulý týždeň rozhodol v jej prospech. Stanovy klubu podľa neho výslovne uvádzajú, že členstvo je otvorené každému súčasnému alebo bývalému poslancovi nemeckého parlamentu.
FC Bundestag teraz čelí dileme: buď členov AfD znovu prijme, alebo zmení svoje stanovy. Takýto krok by však vyžadoval dvojtretinovú väčšinu. Funkciu kapitána prevezmú kresťanskí demokrati, ktorí vo voľbách zvíťazili.
Spor okolo FC Bundestag podľa Financial Times odráža širšiu debatu prístupu politického mainstreamu k strane, ktorá sa podľa mnohých kritikov snaží nemeckú demokraciu rozložiť zvnútra. Tradičné strany sa stále zaväzujú okolo AfD udržiavať „požiarny múr“: odmietajú s ňou v Bundestagu spolupracovať a pozývať ju do koaličných vlád na federálnej i regionálnej úrovni.
Nadstranícka skupina poslancov sa v minulom volebnom období dokonca usilovala o zákaz AfD ústavným súdom. Niektorí vysoko postavení politici však podobné nápady ostro kritizujú. Budúci kancelár Friedrich Merz varoval, že ústavný zákaz činnosti by bol len vodou na mlyn nacionalistov.