Emma Zapletalová získala ocenenie Atlét roka 2025. Za bronzovou medailistkou z MS v Tokiu v behu na 400 m prek. sa na 2. mieste ankety Slovenského atletického zväzu (SAZ) umiestnil chodec Dominik Černý. Tretia pozícia patrila osemstovkárke Gabriele Gajanovej. Prvenstvo Zapletalovej nemohlo nikoho prekvapiť.
Dvadsaťpäťročná rodáčka z Nitry zariadila po desiatich rokoch medailovú radosť pre Slovensko na svetovom šampionáte. Okrem toho skončila druhá vo finále Diamantovej ligy v Zürichu, v najprestížnejšom atletickom seriáli štartovala v sezóne celkovo päťkrát. Národný rekord na dlhých prekážkach posunula v Tokiu na MS už na 53,00.
Zverenkyňa holandského trénera Bram Petersa sa z triumfu v ankete tešila druhýkrát v kariére, uspela už v roku 2021.
„V prvom rade vďačím tomu, že som zdravá a že som bola zdravá počas celej prípravy aj počas celej sezóny. Určite ďakujem trénerovi, lebo on tomu celému šéfoval, ja som v podstate len trénovala a behala a som veľmi rada, že to išlo dobrým smerom. Dúfam a verím, že to takto pôjde aj ďalej,“ poďakovala sa Zapletalová, ktorú trápili zranenia tri predchádzajúce sezóny, no nikdy nestratila vôľu vrátiť sa k atletike.
„Tri roky som bola bez pretekov, o to väčšiu radosť som mala z každého jedného tréningu, ktorý sa mi podaril. Každé preteky som si užívala. Darilo sa mi a o to viac som sa tešila na ďalší štart. No hlavne na to, že proste môžem robiť to, čo ma baví.“ Peters pracoval so Zapletalovou iba rok a hneď sa najmä zásluhou jej výsledkov prepracoval k oceneniu Tréner roka.
„Nemôžem povedať, že som očakával medailu. Bolo by to aj nefér. Hlavnou prioritou bolo, aby Emma zostala zdravá a absolvovala kompletnú sezónu. Jej progres je prekvapením a je to pekný príbeh. Dôležité je, aby si zachovala konzistentnosť, potom môžeme urobiť krok ďalej. V pláne máme pre budúcu sezónu prejsť z 15 krokov medzi prekážkami na 14.
Absolvuje aj sezónu v hale, hladká štvorstovka jej môže zlepšiť rýchlosť a akceleráciu. Samozrejme, veľkým červeným krúžkom máme poznačené ME v Birminghame, na tie sa sústredíme prioritne. Vynasnažíme sa však dostať aj na ultimátny šampionát, ktorý bude v Budapešti v úplnom závere sezóny,“ prezradil ďalšie plány Peters.
Černý sa na svetovom šampionáte v japonskej metropole zaradil medzi širšiu svetovú elitu, keď obsadil 7. priečku v chôdzi na 35 km a postaral sa o druhý najlepší výsledok slovenskej výpravy. Ešte predtým v Borskom Mikuláši zlepšil národný rekord na tejto trati na 2:26:31 h.
„Cítil som v sebe potenciál, no dlhé roky to neprichádzalo. Tento rok som dostal sebavedomie, že je to tam, je tam šanca. Vravel som si, že už by bolo aj na čase. Mám 28 rokov a mal som trochu pochybnosti, či dokážem zaznamenať dobré umiestnenie. Trochu ma mrzí, že som niečo nedokázal aj na 20 km,“ prezradil Černý.
Gajanová neobhájila prvenstvo v ankete, no tento rok sa taktiež postarala o niekoľko pozoruhodných výsledkov. Dvakrát sa dostala pod dve minúty. Najprv vo víťaznom behu na striebornom mítingu PTS v Banskej Bystrici (1:58,53) a následne i v semifinále na MS v Tokiu (1:59,16), čo jej zaistilo konečné 17. miesto.
„Bola to určite náročná sezóna. Pasovala som sa s viacerými vecami, s menšími zraneniami, úplne sme nevedeli prísť, kde je koreň problému. Začalo to už v decembri, v halovej sezóne som neabsolvovala veľa štartov. Čakala som, že sezóna bude dlhá, pretože majstrovstvá sveta boli až v polovici septembra, ale nakoniec sa to vyvinulo úplne inak. V máji nastali komplikácie, nemohla som behať, takže som musela ísť na bicykel a všetko sme museli prispôsobiť situácii, v ktorej som sa ocitla. Nebolo to jednoduché. Po minuloročnom úspechu som možno sama sebe vytvorila nejaké očakávania a veľmi som si priala nadviazať na tie výkony, ale musela som pracovať s tým, kde som sa ocitla. Naozaj chcem pochváliť trénera, ako sme to spoločne zvládli. Naozaj musel v niektorých prípadoch čarovať,“ zhodnotila sezónu Gajanová.
Úroveň slovenskej atletickej reprezentácie išla evidentne nahor. Uplynulý rok tak mohol pozitívne hodnotiť aj šéftréner Libor Charfreitag.
„Starostlivosť o mládež sa konečne začína vyplácať. Nie je náhodou, že sme mali päť umiestnení v prvej dvadsiatke na majstrovstvách sveta a konečne prišla po desiatich rokoch ďalšia medaila u dospelých, čo je naozaj veľký úspech. Dokazuje to, že naša atletika napreduje, ďalším dôkazom je aj to, ako sa darilo mládežníkom a ich medaily zo šampionátov. Môžeme byť spokojní, tá práca má svoj zmysel. Vypláca sa a nesmieme poľaviť. Musíme ďalej tvrdo pracovať, komunikovať medzi sebou, starať sa jeden o druhého a posúvať atletiku dopredu. Tešíme sa na budúcoročné majstrovstvá Európy. Očakávame veľmi početnú výpravu. Myslíme si, že veľa tohtoročných mládežníkov sa už dostane aj na seniorský vrchol sezóny. Dôležité je, aby Emma zostala zdravá. Myslím si, že bronzová medaila z MS je iba začiatok. To najlepšie ešte len príde,“ povedal.
Ocenenie pre najlepšiu mládežnícku atlétku získala Tereza Čorejová. Vyslúžila si ho najmä za zisk bronzovej medaily na ME do 23 rokov v nórskom Bergene v behu na 100 m cez prekážky, keď dosiahla čas 13,05 s. Mládežníckym trénerom roka sa stal jej tréner Peter Bottlík.