Sú postrehy muža, ktorý najslávnejšie cyklistické preteky najprv roky ovládal, ale potom ho pošpinil dopingovou kauzou nebývalých rozmerov, vôbec žiadúce? Lance Armstrong, oslavovaný aj preklínaný, sa vrátil k svojmu osudovému súboju. Teraz ako glosátor Tour de France.
Ohlasy jeho poslucháčov však mali spoločného menovateľa. "Nemalo by sa mi to páčiť, ale páči. Nechcel som si vás naladiť, lenže teraz som spokojný. Toto je moja slastiplná neresť," opakovalo sa v komentároch.
Slová mieria na Lance Armstronga. Cyklistického zloducha aj hrdinu a aktuálne muža, ktorý sa svojím spôsobom zase vrátil k Tour de France. Ako glosátor vo svojej podcastingovej internetovej relácii Stages, ktorá má podľa jeho vyjadrenia 300-tisíc poslucháčov denne.
Prišiel o všetko
"Mával som dve veci: cyklistiku a osvetu v boji proti rakovine. O obe dve som prišiel cez noc. A človek, ktorý nič nemá, je stratený," povedal 45-ročný Armstrong pre CNN.
Názory na Armstronga sa ale vo svete len tak ľahko nezjednotia. Je Američan hrdinom za to, ako sa po boji s rakovinou semenníkov stal triumfátorom, ktorý k cyklistike pritiahol davy, ohromne ju spopularizoval (nielen) v USA a postaral sa o jedny z najsledovanejších ročníkov Tour?
Či si zaslúži večné opovrhnutie za to, že jeho sedem titulov je potiahnutých pavučinou dopingu, ktorý nadobudol mafiánskych rozmerov? V novembri ho ostatne americká vláda chce zažalovať o 100 miliónov dolárov ako náhradu škôd za to, že bral peniaze od federálnej pošty. Idol, či vyvrheľ, táto životná dvojakosť už mu zostane pravdepodobne navždy.
Ale práve reakcie poslucháčov Stages ukazujú, že Armstrong má čo povedať. A sám je spokojný. "Ohlasy na sociálnych sieťach sú dobré," hovorí.
"Je mi jasné, že môj tím v e-mailoch, ktoré triedi, nájde veľa takých, čo ma posielajú do... Ale toto mi nevadí. Osobné útoky neriešim. Ak ma niekto skritizuje za chyby v mojej šou, naopak sa ich budem snažiť rýchlo napraviť."
Dá sa uniknúť vlastnej minulosti?
Vzťah Armstronga a Tour de France obsiahol krajné emócie od velebenia ako boha až po čírou nenávisť. Cyklistiku doping zamoril natoľko, že sa správa tak trochu ako orwellovské Ministerstvo pravdy, ktoré sa živilo neustálym prepisovaním minulosti do verzií, ktoré vyhovujú danej chvíli.
Armstrong sa z dejín Tour oficiálne vyparil. Jej ročníky 1999 až 2005 majú pri víťazovi prázdnu kolónku, náhradní šampióni ako pri iných dopingových hriešnikoch Floyda Landisa (2006) alebo Alberta Contadora (2010) vôbec neboli určení.
Jeho názory však zmazateľné nie sú. "Ľudia si môžu jednoducho vybrať, že ma nebudú počúvať," tvrdí. "Ale zároveň som svojim pánom a nikto mi nemôže hovoriť, čo mám alebo nemám robiť."
Armstrong púta pozornosť
Súdy sa vážne vynášajú ťažko. Armstrong je pre cyklistiku neuralgickým bodom. Magnetom, ktorý priťahuje, ale zároveň na seba strháva pozornosť oveľa silnejšie, než by si jeho kritici priali. Reportér NY Times uviedol, že mu nemenovaný bývalý Armstrongov stajňový parťák hneď v začiatkoch jeho vysielania napísal: "Menej takých vecí."
Zároveň ale pripomína, že napríklad baseballový idol Alex Rodriguez, zapletený do inej obrej dopingovej kauzy s užívaním steroidov, tiež pôsobí ako analytik svojho športu. Že ľudí jednoducho baví, keď Rodriguez hovorí o odpaloch alebo Armstrong ponúka insiderský pohľad na slasti i utrpenie jazdcov Tour.
Minulosti sa utiecť nedá, možno aj preto sa Armstrong koncentruje skôr na prítomnosť. Nijako zvlášť sa nevyjadruje k jesennému procesu, ktorý vidí ako "dôležitú bitku". A radšej rozpráva, ako pohodlné vlastne je sledovať Tour z americkej diaľky: "Je to ideálne. Keď denne prechádzate medzi etapami, to aby ste si potom vzali dovolenku."
Snáď len v tom sa Tour a jej najslávnejší zloduch i hrdina zhodnú: Armstrongova prítomnosť na mieste nechýba ani jednej strane. Zatiaľ.