Ešte tento rok údajne chcú dospieť až k syntetickej fašírke. Očakávajú od tejto technológie šesťdesiatpercentnú úsporu v ekologickej záťaži vznikajúce pri tradičnej výrobe mäsa. Informovala o tom stanica BBC. „Mohli by sme tak získať ohromné ​​množstvo zdrojov," povedal na vedeckej konferencii v Kanade profesor Mark Post, ktorého skupina z univerzity v Maastrichte za objavom stojí.

Vlákninu sa podarilo vyrobiť s pomocou kmeňových buniek. Základom procesu je odobratie svalových buniek - myoblastov - zo živého zvieraťa. Tie sú potom umiestnené do výživnej kultúry, v ktorej sa ďalej v laboratóriu vyvíjajú. Okrem toho
je im potrebné poskytnúť určitú podpornú kostru, aby mohla vzniknúť trojrozmerné svalové vlákna schopné sťahovať sa a naťahovať. Miniatúrne kúsky umelého, šedivého a chuťovo neutrálneho mäsa sa už podarilo vyvinúť aj v iných laboratóriách. Kľúčom k syntetickému mäsu je však práve dopracovať sa ku komplexnej svalovine podobné tej, ako majú živé
zvieratá. Okrem svalových vlákien musí obsahovať aj tukové bunky, ktoré dodajú chuť, a krvné riečisko, ktoré bude zdrojom farby a železa. Všetky tieto súčasti majú byť vypestované oddelene a až potom spojené dohromady. Prvý výsledok Holanďanov je niekoľko laboratórne vzniknutých pásikov belavej mäsové vlákniny dlhých asi dva centimetre, širokých centimeter a hrubých zhruba milimeter. Tieto vlákna budú spojené s umelo získaným tukom a krvou.

Laboratórne „výroba“ vyjde na 200 000 libier (okolo 240 000 eur), ale profesor Post tvrdí, že akonáhle predvedú princíp a vylepšia výrobné techológie, cena klesne. Prečo sa vynakladajú také sumy na vývoj nových metód výroby mäsa, keď tie tradičné fungovali tisíce rokov? Pretože odborníci na výživu sú presvedčení, že sú z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Podľa odhadov bude potrebné vzhľadom k rastu obyvateľov v najbližších 50 rokoch produkciu potravín zdvojnásobiť. Sťažovať to bude nová urbanizácia krajiny, klimatické zmeny aj nedostatok vody.

Profesor Sean Smukler z kanadskej univerzity v Britskej Kolumbii sa domnieva, že ťažké bude najmä zabezpečiť spotrebu mäsa v Ázii a v Afrike. Laboratórne mäso je podľa neho vhodné riešenie. „Dobré je všetko, čo zabráni zaberaniu
divočiny kvôli poľnohospodárskej pôde. V ohľadu obrábateľnej krajiny sme sa už priblížili ku kritickému bodu,“ vyhlásil.

Profesor Mark Post sľubuje do konca roka už aj umelý hamburger.

Post svoj výskum podporil aj číslami. Teraz je na to, aby sa získalo 15 gramov živočíšneho proteínu z hovädzieho alebo bravčového mäsa potrebné kŕmiť kravu alebo prasa 100 gramami rastlinného proteínu, čo predstavuje efektivitu 15
percent. Pri výrobe syntetického mäsa sa dá zodpovedajúca energetická hodnota vraj získať s päťdesiatpercentnou efektivitou. Post priznáva, že prvé syntetické fašírky či hamburgery budú chuťovo nevýrazné. Aby sa zistilo, aké zložky mäsa tejto potravine dodávajú charakteristickú chuť, budú potrebné ďalšie analýzy.

Ekológ David Steele z organizácie Earthsave Canada tvrdí, že redukciu chovu kŕmnych zvierat možno docieliť aj inak - obmedziť konzumáciu mäsa. Steele, ktorý sa zaoberá tiež molekulárnou biológiou, upozornil aj na to, že udržať
syntetické mäso čerstvé nebude ľahké bez množstva antibiotík a protiplesňových prostriedkov.