Architektka Lenka Míková sa pri rekonštrukcii starej chalupy vôbec nesnažila o zachovanie pôvodných prvkov za každú cenu. Zničené časti nahradili nové.
Najdôležitejšie pre ňu bolo, ako bude pôsobiť celková rekonštrukcia. "V tomto projekte sme hľadali odpoveď, ako sa vysporiadať s pôvodnou logikou stavby a použiť tradičné postupy. Našim cieľom bola viac prirodzenosť ako dokonalé formálne napodobenie. Prírodné materiály ako drevo, kameň a hlina a ich ručné opracovanie prináša do stavby nedokonalosť, ktorá sa stáva zásadným aspektom projektu. Návrh už od začiatku počítal s nepresnosťami, meniacim sa tvarom a postupným starnutím," vysvetľuje svoj prístup architektka.
Pri obnove starej chalupy so stodolou sa tak snažila zachovať pôvodný duch, ale zároveň aj vyhovieť súčasným požiadavkám na komfort.
Chalupa so stodolou
Pôvodnú usadlosť tvorili dve stavby, chalupa, určená na bývanie a stodola. "Ich harmonický súlad s okolím sme sa snažili nenarúšať, preto obe stavby zostali zvonku viacmenej v pôvodnej podobe, zmeny sa diali hlavne vo vnútri," hovorí Míková.
Hlavné obytné priestory otvorili až do krovu, aby vynikli charakteristické prvky pôvodných budov: v chalupe čierna kuchyňa, v stodole priehľad cez pôvodné vráta. Do oboch nechala vstavať nový čierny "komín", v ktorom je umiestnené hygienické zázemie.
Pozrite si v galérii, ako dopadla veľká rekonštrukcia:
Komín zároveň vytvára oporu pre schody na poschodie. V stodole predstavuje táto stavba hlavnú dominantu, v chalupe pôsobí zámerne nenápadne.
Zrubová chalupa je určená na bývanie a je tradičná. Stodola tvorí doplnkové zázemie. V chalupe bolo nevyhnutné kvôli zlému technickému stavu väčšinu drevených konštrukcií vymeniť.
"V duchu starých chalúp zostala naschvál tmavšia, uzavretá a intímnejšia. Hlavnú úlohu tu hrajú tradične opracované povrchy, tesané trámy, hlinené omietky a ručne štiepaný šindel. Nové prvky, ako je vložené poschodie alebo zádverie, sa snažia byť skôr nenápadné. Dominuje tu veľká pec, chalupa sa má totiž využívať celoročne," popisuje.
Stodola ako dielo
Stodola slúži ako letná obývacia izba, priestor pre hostí aj na technické zázemie. Tento priestor využila architektka voľnejšie. Nad úrovňou kamenných stien sú nabielené povrchy, aby mohol vyniknúť pôvodný krok a zdôraznil sa celkovo svetlejší charakter stodoly.
„Hlavný priestor sa nerušené otvára vďka skladacím oknám, ktoré vedú na záhradu i na lúku za domom, veľké presklenie ponúka posedenie s výhľadom na staré stromy. Pomyselným srdcom domu je otvorený krb na kameni z neďalekej stráne," opisuje autorka.
Lenka Míková tvrdí, že vďačí aj investorovi. Práve dialóg s ním a jeho prístup jej umožnili pracovať a realizovať projekt postupne, bez stresu. Celý proces trval viac ako štyri roky, ale na výsledku je to poznať.
"Zásadný podiel na výsledku má predovšetkým osvietený a tvorivý investor a stavbyvedúci, pretož väčšina stavebných prvkov a vnútorného vybavenia sa riešila a vyrábala na mieru, občas podľa ľudovej múdrosti, občas ako experiment," dodáva Míková.