"Najlepšie sa cítim vo výklenku, kde mám miesto na prácu. Niekomu to môže znieť zvláštne, ale zbožňujem momenty, keď si po rozlietanom dni sadnem k stolu, otvorím notebook a prežijem pokojný, ničím nerušený pracovný večer," rozpráva pre český portál Lidovky o svojom byte na Oveneckej ulici a pražskej Letnej dizajnér a grafik Vítek Škop.
"Vedľa mám otvorené dvere na balkónik, a tak môžem nenápadne počúvať šum stromov a rozprávanie od susedov. Do výklenku s pracovným stolom som sa zamiloval hneď, ako som ho uvidel. Táto láska na prvý pohľad už trvá nejakých päť rokov. Výklenok som samozrejme musel osadiť vhodným stolom. Drevená doska a nohy k nej boli prvým kusom nábytku, čo som si zaobstaral po návrate z Londýna. Zároveň to bola jedna z historicky prvých dosiek stola, ktorú vyrobili kamaráti Master & Master. Vtedy mi neprekážalo, že som mal matrac na zemi a oblečenie v taškách, dôležité bolo mať miesto na prácu."
V galérii nahliadnite do originálneho interiéru mladého českého dizajnéra:
O byt sa delí so spolubývajúcimi, čo so sebou podľa jeho slov nesie veľa nevýhod, ale aj výhod. "Za päť rokov čo tu bývam sa tu vystriedalo veľa kamarátov a steny nášho bytu by mohli rozprávať. Aj napriek občasnému dohadovaniu sa na upratovaní mám rád, keď človek príde domov a môže sa na chvíľku s niekým porozprávať, dať pohár vína a potom sa zavrieť do izby - keď potrebuje. Mám rád ľudí okolo seba, asi je to životná fáza, ktorá sa časom zmení. Prítomnosť kamarátov je však pre mňa momentálne dôležitejšia, než dobre utretý prach alebo dizajnová pohovka," hovorí.
Doplnky do bytu nakupuje hlavne od svojich známych - talentovaných dizajnérov. "Mám rád objekty s príbehom a osobnosťou. V posledných mesiacoch som nakúpil vázu "SOLD" od Lukáša Nováka a úchvatný svietiaci objekt od Marka Šilpocha. Dúfam, že mi vydržia stovky rokov, moji prapravnuci budú objekty dediť a naťahovať sa o ne, rovnako ako som ja zdedil koberec od mojej babičky. Jedného dňa mi volala, že ten koberec, čo sa mi tak páči, budú vyhadzovať, takže ak ho chcem, nech si poň prídem," hovorí dizajnér.
Poklady pri kontajneroch
S vecami, ktoré nájde pri kontajneri, nemá žiadny problém. Čo sa mu páči, berie domov. "Odtiaľ máme napríklad v predsieni veľké zrkadlo. Po ceste domov nad ránom som ho zbadal pri kontajneri v našej ulici, usmialo sa na mňa, ja som sa usmial naň a jeho osud nám bol obom jasný. Kontajnerovanie však v Prahe zatiaľ veľmi nejde," hovorí.
"Keď som žil v Barcelone, Londýne či New Yorku, mohol si človek s trochou šťastia a trpezlivosti z vyhodených vecí zariadiť byt alebo šatník. Dôležitý bol systém, ktorý mali mestá nastavené pre tieto nálezy, myslím, že to bol prvý štvrtok v mesiaci, kedy sa pred domami odkladal starý nábytok. Moja vtedajšia šéfka v Londýne mi rozprávala, ako v dobách štúdií na RCA podnikali časté výlety do bohatších štvrtí Londýna. Odtiaľ si odviezli nejednu Vitru," usmieva sa dizajnér.
K niektorým hodnotným veciam prišiel Škop náhodou. Na jednej z prednášok v prvom ročníku na UMPRUM sa na projekcii vraj mihol koberec podobný tomu, ktorý babička vlastnila. "Nedával som vtedy pozor a to, že koberec je dielom slávneho českého výtvarníka Antonína Kybala, som sa dozvedel až v momente, keď som si ho priviezol domov. Od babičky mám aj žltú lampičku Lidokov na pracovnom stole. Jej dizajn je pre mňa symbolom nedozretej a neocenenej hodnoty českých výrobkov. Často hľadíme do sveta, uctievame Dietra Ramsa, Charlesa a Ray Eamesovcov alebo Johnyho Iva, ale prehliadame, že vtedy vo fabrike v Lidokove bola nejaká pani či pán, čo navrhol nádhernú stolnú lampu, ktorá by s prehľadom obstála vo svetovej konkurencii. Pod lampičkou však nie je nikto podpísaný, autorstvo je prisúdené iba a jedine socialistickej fabrike Lidokov," vysvetľuje.
A najobľúbenejší kus nábytku? Taký vraj nemá. V zime je mu najlepšie pri radiátore, na večer má rád lampy a keď ide spať, tak je to posteľ. "Momentálne mám asi najradšej grafiku, ktorú som dostal od priateľky. Je to reprint litografie plagátu k Olympijským hrám v Mníchove roku 1972. Vtedy sa písali dejiny grafického dizajnu a autori minimalistického vizuálneho štýlu chceli ukázať úplnú racionalitu novodobého Nemecka. Funkcionalistické betónové olympijské mestečko sa však stalo dejiskom teroristického útoku, ktorý snahu o racionalitu a mierumilovnosť zadupal do zeme. Plagát mníchovských olympijských hier dopĺňa krásna grafika Horsta Antesa. Najdôležitejší pre mňa bol však fakt, že ma Sára, moja priateľka, pozná asi fakt dobre, keď mi darovala taký unikát," hovorí Škop.
Vítek Škop
- Vítek Škop je absolvent UMPRUM a grafický dizajnér. Zameriava sa na prepájanie umeleckého sveta s komerčným. V súčasnej dobe vydáva prvú učebnicu fyziky v rozšírenej realite.
- Projekt pod názvom vividbooks má cieľ nadchnúť deti pre výučbu fyziky. Žiaci sa pozrú cez kameru tabletu na pracovný list a na ňom sa rozhýbe preberaná látka. Následne si na list zakreslia, čo sa naučili. Nakreslia si tak vlastnú učebnicu.
- Škop je zároveň autorom vizuálnych systémov pre festival Dvořákova Praha, mesto Plzeň, Národný Žrebčín Kladruby nad Labem a tvorca aplikácie Prague Histories či výstavy Czech Innovation Expo, ktorá sa tento rok objavila medzi finalistami Czech Grand Design.
- Za sebou má pracovné skúsenosti z Londýna, New Yorku či Barcelony.