Tento rok v júni bola barcelonská opera svedkom niečoho nevídaného – namiesto sály plnej hudby chtivých divákov si Pucciniho Crisanto vypočulo vyše dvetisíc izbových rastlín.
Konceptuálny umelec Eugenio Ampudia chcel divákom, ktorí mohli vystúpenie sledovať prostredníctvom online videokonferencie, ponúknuť umelecký zážitok, ktorý by podľa jeho slov „pomohol prehĺbiť ich vzťah k prírode“.
Hoci hlavným cieľom koncertu bolo hudbou posilnené kvety venovať barcelonskej nemocnici a vzdať tak hold všetkým pracovníkom v bezprostrednom kontakte s chorobou COVID-19, projekt s názvom Concert pel biocé poukázal na zaujímavý trend – izbové rastliny, ako napríklad monstera, svokrin jazyk alebo starý dobrý fikus, ktoré sme boli v minulosti zvyknutí vídať najmä na úradoch, v kabinetoch dejepisu alebo v nemocničných halách, sú dnes populárnejšie ako inokedy.
Začalo sa to v Egypte
Začnime však pekne po poriadku. Hoci sa exotické druhy, ktoré dnes považujeme za bežné, do našich obývačiek a spální dostali až v priebehu 19. a 20. storočia, zeleň zdobila naše domovy vždy.
„Zmienky o tom môžeme nájsť už z čias starovekého Egypta,“ pripomína Pavel Matiska, vyučujúci na Katedre záhradníctva Českej poľnohospodárskej univerzity.
Práve v Egypte a neskôr aj v antickom Grécku bežne zdobili takzvané kýbľové rastliny, spravidla miestne subtropické druhy, átriá či iné otvorené interiérové priestory. Potom sa však na dlhý čas človeku vzdialili.
„Do obydlia sa kvety začínajú vracať až v priebehu renesancie,“ dopĺňa Matiska a poukazuje tak na fakt, že počas stredoveku nebol o kvety ako o dekoráciu príliš veľký záujem.
Zásadný zlom v pestovaní izbových rastlín nastal so zámorskými plavbami v 15. storočí, a to najmä vďaka práci „lovcov kvetov“. Tí na novoobjavených tropických územiach vyhľadávali exotické druhy a privážali ich ako vzácny obchodn...
Zostáva vám 85% na dočítanie.