Ako vám môže ublížiť vlastný byt?

Pohodlie. Jeden by sa nazdal, že práve ono je alfou a omegou príbytkov 21. storočia. A je to nesporne aj pravda – z istého uhla pohľadu. Na televízor už väčšina z nás hľadí aj z postele (o ich počte v byte ani nehovoriac), riad vkladáme do umývačiek a nohy nám zohrieva podlahové kúrenie. 

​Výskumy expertov však zároveň svedčia o tom, že komfort, ktorý naše telo a myseľ po dňoch plných stresov nevyhnutne potrebujú, veľké množstvo našich obydlí naplniť nedokáže. Ba naopak: často k stresu nevedomky prispievajú, čím nás oslabujú fyzicky aj psychicky.

Takže: čo môžeme urobiť pre to, aby boli naše interiéry zdravým miestom pre život? Tu je sedem vybraných riešení podľa vedeckých výskumov a názorov expertov z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity na čele s dizajnérkou a poradkyňou v oblasti zdravého bývania Veronikou Kotradyovou, ktorí za spomínanými publikáciami stoja.

1. Stavte na masív

Na prvý pohľad banálna (a tak trochu aj drahá) rada. Mávnuť nad ňou rukou sa však podľa expertov nevyplatí. Hoci prítomnosť masívneho dreva v byte mnohí z nás považujú za nadbytočný luxus, opak je pravdou.

V skutočnosti ide o zásadný pilier interiéru, obklopenie sa čisto umelými materiálmi nám totiž neprospieva fyzicky ani psychicky. Exaktné výskumy založené na meraní tepu, krvného tlaku či vodivosti pokožky jednoznačne dokazujú, že blízkosť prírodných materiálov nám rýchlejšie odbúrava stres a optimalizuje fyziologické funkcie. 

Dôvodov za tým možno hľadať viacero, za ten kľúčový označuje Veronika Kotradyová takzvanú genetickú pamäť: „Človek sa milióny rokov vyvíjal v prírodnom prostredí a dodnes to v ňom zostalo zakódované,“ vysvetľuje.

Inými slovami, naša nervová sústava prírodné materiály minimálne nevedome preferuje:

z biologickej stránky ich totiž vnímame ako tie, ktoré nám pomáhajú prežiť. A to so sebou prináša pozitívne emócie.

K tomu treba podľa nej pridať aj sociálne archetypy – to, čo zdieľame so súčasnou spoločnosťou. A tu hrajú prírodné materiály opäť prím. S výnimkou najmladších generácií sme v ich obklopení vyrastali prakticky všetci: minimálne v dome starých rodičov. 

„V tomto smere bude zaujímavé sledovať, ako bude na drevo reagovať generácia, ktorá je už odmala obklopená plastmi,“ komentuje Veronika Kotradyová. O to podstatnejšie podľa nej je, aby sme deťom do ich umelého prostredia vnášali prírodné prvky: podporí to v nich rešpekt k prírode a prirodzenú hierarchiu hodnôt.

Za zmienku stojí i to, že masívne drevo má schopnosť vstrebať do seba a vypúšťať v menšej mier...