Už po štrnástykrát vyhlasuje Slovenská komora architektov súťaž Cena za architektúru. Hospodárske noviny ako generálny mediálny partner vám postupne predstavia všetky nominované diela. Tak, ako ich vidia samotní autori. Vy potom môžete rozhodnúť o Cene verejnosti.
Kategória EXTERIÉR
Šafko (Šafárikovo námestie, Bratislava)
Autor: Oliver Kleinert
Foto: Karol Kolčár
Zapojte sa do hlasovania. A vyberte najkrajšie dielo TU.
Dnes je v týchto miestach opäť pusto a neďaleko svoj nekonečný príbeh odvíja rekonštrukcia Starého mosta a priľahlej Štúrovej ulice. Reč je o Šafárikovom námestí v Bratislave, ktorému miestni nepovedia inak ako Šafko. A rovnomenný projekt tu vlani rozvíjal (nielen) svoju nekonvenčnú architektúru.
Ako sústavu akýchsi obytných kontajnerov a okolité zariadenie v krátkosti a výstižne opísať? Nechajme prehovoriť jej autora. „Idea projektu, ktorej je podriadená forma, bola o vytvorení miesta pre spoluprácu,“ vysvetľuje Oliver Kleinert. „Čo sa mi na tom najviac páči je, že tam skutočne vznikali náhodné príjemné interakcie, komunikácia medzi ľuďmi, spolupráce.... Samotná forma „iba“ vytvára podmienky, aby sa tu veci diali tak, ako sme chceli a vedeli, že by sa mohli diať. Na to som hrdý.“
V priestoroch bola kaviareň, dočasný obchod s oblečením, no najmä priestor na najrôznejšie aktivity a stretnutia. Ale späť k architektúre. Tá bola tiež poňatá netradične. „Čo sa týka prevedenia, cielene sme sa ,hrali´ s endemickými materiálmi – terasa zo záhoráckej borovice, zábradlie z lešenia, moduly z upravených starých lodných kontajnerov, stoly z káblových cievok, kvetináče zo sudov zo slovenského brandy atď... Prevedenie je však čisté, „neušmudlané“, pričom zároveň podnecuje ku kreativite,“ hovorí Oliver Kleinert.
A ten aj pomenúva úskalia, s ktorými sa podobné aktivity u nás stále stretávajú. „Chcel by som žiť v spoločnosti, kde by projekt Šafko nebol považovaný za niečo výnimočné. V spoločnosti, ktorá praje rozvoju a podpore dizajnu, šikovných ľudí v akomkoľvek odbore. Ktorá plynulo zapája kvalitných absolventov svojich škôl do reálneho života, v spoločnosti plnej tolerancie a pochopenia pre projekty oživujúce verejný priestor,“ opisuje architekt. „V tomto kontexte a mieste vzniku je Šafko, bohužiaľ, výnimočné.“
No zároveň jedným dychom pridáva príjemné spomienky, ktoré sa s ním viažu. „Napríklad na 80-ročnú starú pani v žltom svetri, ktorá býva hneď vedľa. Tešila sa, že konečne aj ona môže chodiť sem na kávičku, posedieť si, presne ako jej otec, keď býval štamgastom v Kazačku (legendárna reštaurácia a kaviareň, ktorý na tomto mieste bývala, pozn. red.),“ smeje sa. „Alebo keď nás Janko Kuric pochválil, že máme najkrajšiu terasu v Bratislave, v korunách stromov. Celkovo tie akcie, ktoré sa tu diali, vytvárali magickú atmosféru a neočakávané momenty,“ uzatvára Oliver Kleinert.
Pozrite si aj netradičné byty pri Štrbskom Plese, cez ktoré je vidieť.