Volajú sa Matylda a Klotylda a vynikajúco sa u nich spí. Od roku 2006 kotvia v Prahe na Masarykovom nábreží neďaleko Mánesa. Interiér je z teakového dreva a nájdete ho na drevenom obložení, sedačkách aj posteliach, píše Helena Osterberg pre idnes.cz.
Lodný hotel Matilda. Snímka: Michal Sváček, MAFRA
Dve lode, ktoré tu celoročne parkujú, ponúkajú okrem cenovo prijateľnej talianskej kuchyne aj famózne ubytovanie, ktoré ocenia aj domáce. A nielen ako parádny tip pre návštevy. Priznám sa: na tieto dve dievčatá som nenatrafila úplnou náhodou. Ja som ich dostala. Obe.
Teak, kde oko dohliadne
Roky som okolo nich chodila a zaľúbene na ne hľadela, len mi nikdy nenapadlo zájsť dovnútra. Nieto aby som len pomyslela na to, že sa v nich dá prespať. Hotel v Prahe si my domáci predsa nehľadáme. Lenže lode sú moja láska, ideálna dovolenka je pre mňa spojená s plavbou, a keby som sa narodila ako chlapček, iste by som sa stala námorníkom.
A potom som slávila narodeniny. Okrúhle narodeniny. Očakávala som ružovú pugetu, kartóny champagne alebo aspoň letenky do Paríža. Môj drahý, až najdrahší, ma ale vzal na večeru len pár sto metrov od nášho bytu. K Matylde.
Matylda je z oboch lodí tá staršia, jej história spadá až do tridsiatych rokov minulého storočia. Na začiatku tisícročia prešla kompletnou rekonštrukciou, už v lodeniciach na ňu dohliadal jej majiteľ osobne.
„V roku 2006 sme na lodi otvorili reštauráciu a pod ňou šesť izieb,“ rozpráva manažér hotela a reštaurácie Tomáš Winter, „lenže záujem o ubytovanie bol taký obrovský, že sme sa rozhodli ešte jednu loď pristaviť a urobiť na nej výhradne hotelové izby,“ dodáva. A tak sa v lodeniciach stavalo znova.
Tentoraz už na zákazku, striktne podľa pravidiel, ktoré musí spĺňať štvorhviezdičkový hotel. Aj keď teda ide o lodné kajuty, sú prekvapivo rozmerné a hlavne dokonale stabilné. Tu sa morskej choroby naozaj báť nemusíte.
Vnútri nečakajte minimalizmus, ktorý býva lodným hotelom vlastný, ale decentný eleganciu. „Vo všetkých interiéroch je použité teakové drevo, ktoré sme kúpili v Ázii,“ vysvetľuje Tomáš Winter. „Nájdete ho na drevenom obložení, sedačkách aj posteliach.“
Výhľad z Klotyldy. Snímka: Michal Sváček, MAFRA
Klotylda má celkom dvadsaťštyri izieb a celoročnú obsadenosť okolo osemdesiatich percent. „Tie naozaj úspešné pražské hotely sa pritom pohybujú maximálne okolo 70-percentnej priemernej ročnej obsadenosti,“ dodáva Tomáš Winter s neskrývanou pýchou v hlase.
Bývať tu tak navždy
A ja sa mu vôbec nečudujem. Po večeri na Matylde sme totiž len popošli a môj muž odbočil na Klotyldu, ktorej vchod je ukrytý za kombináciou kvetov a mojich milovaných olivovníkov.
V izbe s výhľadom na Petřín sme potom strávili noc. Aj ten najmenší apartmán dýcha úplným pokojom. A potom prídete na predok lode, kde sa nachádza veľkolepé apartmáne. Patrí k nemu aj obrovská terasa s výhľadom na vežu Mánesa. Stavím sa, že turisti, ktorí sa ubytujú tu, Prahu nielen znovu navštívia, ale možno sa sem aj presťahujú.
Klientela je podľa Winterových skúseností rádovo vo veku 50 až 60 rokov, takže kto by sa snáď obával, že mládež sa opije na palube a potom sa dopotáca do izieb, mýli sa.
Hojne obsadená je Klotylda aj napriek tomu, že to nie je jediná pražská hotelová loď. „Okrem Holandska má taký počet lodí s hotelovou prevádzkou snáď už len Praha,“ uvažuje Tomáš Winter a vypočítava tradičné lode: „Admirál, Čajka, Vodník, Albatros“
Ak by ste snáď mali pocit, že sa vás loď v Prahe netýka, hneď vás vyvediem z omylu. Tieto dve krásky totiž úspešne rúcajú zažitá klišé, že vyjsť si na loď patrí do doby skôr pred než porevolučnej.
Keď večeriate na lodi, ste v samom srdci mesta, a hoci pod hlučným nábrežím, aj tak máte pocit, že ste v paralelnom, oveľa lepším vesmíru. Nemôžete sa prestať kochať, doktor, dalo by sa povedať s filmovým klasikom.