„Už po štúdiách nám bolo jasné, že bývanie v Prahe je pre nás dočasná záležitosť. Neustále sme vyhľadávali prírodu a jazdili na vidiek za našimi rodinami. Bolo zrejmé, že kúpiť veľký byt, odkiaľ budeme neustále utekať, je nezmysel,“ priznáva majiteľka drevostavby, ktorá o svojom dome píše pre portál idnes.cz.
Kraj Berounska a miesto, kde teraz žijeme, nás nadchli. Po sérii návštev sterilných satelitov bol tento pozemok ako oáza s blízkym potokom a vysokými stromami, navyše v úplnom pokoji.
Technológiu drevostavieb sme mali v hľadáčiku dlhší čas a zdala sa nám vzdušná, ľahká a do lesa ako stvorená. Navyše s obrovskou výhodou, ktorou je rýchlosť stavby. Ťažké a špinavé murované systémy nám nesedeli.
Inšpirovaní rakúskym štýlom modernej architektúry sme nakoniec oslovili architekta, ktorý nám bol svojím rukopisom najbližšie, a hneď sme si vzájomne sadli. Páčil sa nám jeho čistý štýl a použitie dreva tiež na fasáde, takže je zrejmé, z akého materiálu je objekt postavený.
V našich predstavách figuroval veľmi presklený a otvorený dom. Chceli sme žiť vo vnútri s pocitom, ako by sme boli vonku. Nečlenený obytný priestor na prízemí, ako miesto pre stretávanie početnej rodiny a priateľov, bol ďalším kritériom. Tiež mať v dome dostatok svetla a zachovať veľkú otvorenosť podlaží medzi sebou, aby sme mohli byť v kontakte s deťmi hore.
Nielenže architekt absolútne vystihol naše potreby, ale pamätal aj na zakomponovanie cenných výhľadov na blízke zaujímavosti: zámok, vilu alebo keltské opidum. Celá spolupráca bola skrátka úžasná skúsenosť.
Problémy nie sú prekážkou
Rovnako ako sme si ľudsky sadli s architektom, prišlo súznenie aj s vybranou realizačnou firmou. Úplne nás nadchli svojím prístupom. Nie je to preto, že by v priebehu stavby nevznikali problémy, vznikajú vždy, ale dôležité je, ako sú riešené. A práve to nás veľmi príjemne prekvapilo. Na stavbu sme pravidelne jazdili, ale nemuseli sme tu byť nonstop a realizáciu neustále kontrolovať, čo bola veľká úľava.
Ako to tak býva, prišli aj nečakané komplikácie počas užívania domu, napríklad mokré fľaky okolo strešných okien. Ukázalo sa, že fúkaná celulózová izolácia sa vnútri nedostala do rohov dutiny a vznikli tak tepelné mosty. Problém nakoniec vyriešilo vtlačenie celulózy do týchto miest.
Tiež nám kvôli problému s odpadom vytiekla voda v kúpeľni na hornom poschodí a presiakla skrze strop až do obývacej izby. Opäť sa ale všetko veľmi rýchlo spravilo. Hneď na druhý deň tu boli remeselníci, konštrukcia bola otvorená, nechala sa dôkladne vyschnúť a bolo po probléme.
Slnko: základný zdroj tepla
Obytný priestor je orientovaný na juh. Za slnečného počasia sem teda prakticky stále svieti a v zime často vôbec nie je potrebné kúriť. Vďaka galérii sa navyše prehrievajú izby v hornom podlaží.
Sme teplomilní, takže nám nevadia ani teploty okolo 24 stupňov. V lete sa k našej spokojnosti dom neprehrieva, čo prisudzujeme najmä okolitej prírode, ktorá teplotu efektívne znižuje.
Teplo v dome okrem slnka zaisťuje elektrické podlahové vykurovanie a príležitostne krb, ktorý máme skôr pre atmosféru. Za minulý rok sme za elektrinu (ohrev vody, kúrenie, osvetlenie a spotrebiče) platili okolo dvadsať tisíc korún (740 eur).
Výrazné presklenie dvoch stien prízemí je skvelé. Užívame si svetlosť interiéru, kontakt so záhradou a napríklad aj to, že nestrácame prehľad o synčekovi, ktorý behá vonku. Perfektné je kryté vonkajšie posedenie, kde je tiež krb. Keď je chladnejšie, je to úplná idylka, sme chránení pred vetrom a navyše sa ohrejeme pri ohni.
Je skrátka fajn mať kam sa vracať z ruchu veľkomesta, do pokoja medzi šumenie stromov a švitorenie vtákov, a mať domov, ktorý nás podporuje a nabíja.
Kryté posedenie je veľmi príjemným miestom v tesnej nadväznosti na obývaciu izbu.Martin Zeman
StoryEditor