Ako by malo vyzerať mesto budúcnosti? Určite pokojne, bez áut, hluku a smogu, na prvý dojem by nemalo odpudzovať hranatosťou, nadmierou skla, ocele a betónu. Malo by byť plné zelene. V Miláne, metropole talianskej Lombardie, sa to podarilo už teraz, píše portál iDnes.cz.
Projekt na bývanie, dokonalé miesto, kde sa dá pracovať, žiť a objavovať pulzujúci moderný duch mesta, tak sú prezentované prednosti novovzniknutej milánskej lokality Porta Nuova. Začalo sa stavať v roku 2004 a spoločnosť Quatar Investment Authority investovala do projektu rozsiahleho komplexu v atraktívnej lokalite dve miliardy eur. Vzťahy medzi milánsku radnicou a arabskými investormi sú tak viac než nadštandardné. Hoci sa tu stále ešte buduje, z väčšej časti je areál hotový. Skoršie industriálnej oblasť sa na nepoznanie premenila, dalo by sa povedať, že sa podarila zmysluplná revitalizácia.
Slávne mená pod projektmi
Porta Nuova vyrástla v tesnej blízkosti železničnej stanice Garibaldi. Nie je príliš vzdialená ani od druhej stanice Centrale a historického jadra Milána. Stačí totiž prejsť len pár staníc električkou či metrom. Pod unikátnym projektom sú podpísané významné zahraničné a domáce architektonické kancelárie, treba Pelli Architects, Kohn Pendersen Fox, Boeri štúdio a ďalšie. Dôležité je, že tentoraz nejde len o developerskú kancelársku a komerčnú výstavbu. Okrem tej tu vzniklo množstvo nadštandardných bytov, obchodov, reštaurácií, kaviarní, barov, pizzerií či knižníc. Momentálne je vo výstavbe unikátny park pre verejnosť. Jeho plocha bude naozaj veľkorysá, 100 000 metrov štvorcových! Mesto a jeho predstavitelia v budúcnosti počítajú s prepojením centra dlhou pešou zónou.
Námestie s bazénom
Futuristická štvrť sa dotkla neba a to pomyselne aj architektonicky. Takmer dvadsať multifunkčných výškových budov z ocele a skla výrazne zmenilo milánsku panorámu. Porta Nuova má tri námestia vzájomne prepojené cestami pre peších a cyklotrasami. Nikde tu neprekáža doprava, neriešia sa problémy s parkovaním. Celkom 4000 parkovacích miest a ďalšie zázemie sú totiž schované pod terénom. Srdcom štvrte sa stala Piazza Gae Aulenti. V súčasnosti najväčšie námestie v Európe je pomenované po významnej a nedávno zosnulej architektke a dizajnérke, ktorej tvorbu obdivujú v Taliansku, ale napríklad aj v Barcelone, Tokiu či Paríži. Dominantu kruhového námestia s rozlohou 2 300 m2 predstavuje plytký bazén s priemerom sto metrov, ktorého dno je vydláždené z prírodnej štiepanej bridlice.
Vo vodnej hladine sa krásne zrkadlí nebo a vďaka zvýšeným chodníkom možno chodiť po vode. Námestie lemujú tri mrakodrapy so sklenenými fasádami postavenými podľa projektu amerického architekta Césara Pelliho. Ten je okrem iného tiež autorom 218 metrov vysokej a z nich najvýraznejšej veže Unicredit, dnes zatiaľ najvyššej stavby Talianska. Jej 80-metrová špička je v novej panoráme mesta neprehliadnuteľná. Kontrast k mrakodrapom tvorí nízka, ale vďaka tvaru jedinečná budova, ktorej sa hovorí Pavillion. Fasádu tvorí čiastočne sklo, ale predovšetkým drevené oblúkové väzníky. Otvorený interiér bez stĺpov architekti prispôsobili pre organizovanie konferencií, výstav či rôznych kultúrnych podujatí.
Čo majú spoločné mrakodrap a les
Súčasťou Porta Nuova je rezidenčná zóna Varesino. Z komerčnej zóny do nej vedú dve pešie trasy. Aj tu predstavuje centrum námestie, ktoré je trochu pokojnejšieho prevedenie a tiež sa tu doprava odohráva pod zemou. Táto piazza pre zmenu vzdáva hold inému velikánovi, fínskemu architektovi a dizajnérovi Alvarovi Aaltovi. Pri troch výškových obytných budovách sa autori projektu pohrali s hmotou balkónov a terás, ktoré nechali vystúpiť z fasád, ktoré sú vďaka tomu dynamickejšie. Najvyššia z nich dostala žiarivé „slnečné“ meno Solaria, má 37 poschodí a meria 143 metrov. Zvyšné dve sa volajú tiež pekne a vzdušne, Solea a Aria. Okrem bývania v mrakodrape je možné si zaobstarať luxusné bývanie v nižších vila domoch obklopených pásmom zelene. Na severnom konci tejto zóny je vybudovaný kancelársky, takzvaný diamantový komplex s dominantnou Diamantovou vežou. Vďaka jej kryštalickému tvaru si Miláno priradilo do bedekra ďalší architektonický skvost, ktorý rovnako ako celá moderná lokalita stojí za návštevu.
Avšak najviac oceňovaný a príkladne ekologický projekt Porta Nuova dostal názov Bosco verticolo. Niet divu, že priniesol architektonickému štúdiu Boeri niekoľko medzinárodných prestížnych cien vrátane tej z roku 2014: Najkrajší mrakodrap sveta. Obyvatelia dvoch proti sebe postavených vežiakov (17 a 24 poschodí, čo je asi 76 a 110 metrov) môžu hovoriť o bývaní snov. Na prvý pohľad zaujmú balkóny s vysokými stromami (niektoré z nich sú vysoké deväť a viac metrov). Vysadených je ich tu vyše 800. Na takých velikánov sa mimochodom pri dobrej starostlivosti čaká na záhrade niekoľko rokov, než zosilnejú a vyrastú. Množstvo zelene zodpovedá lesu o ploche zhruba 10 000 m2.
Stromy a kríky prirodzene chránia interiéry i vonkajšie balkóny pred slnkom a hlukom, čistia a zvlhčujú vzduch, čím eliminujú tradičné nevýhody bývania v meste. Príjemným komfortom je použitie zavlažovacieho systému, ktorý úsporne využíva filtrovanú odpadovú vodu z domácností. Majitelia bytov nemusia vyrážať za športom, k dispozícii majú totiž telocvične a bazén. Autori premýšľali moderne, „udržateľne“, brali ohľad na budúcnosť. V budovách vykurovaných a chladených geotermálnej energiou sa počíta tiež s energiou z vlastnej fotovoltaickej elektrárne. Veže dostali LEED Gold, teda najvyšší stupeň energetického certifikátu.