Mala len 24 rokov, keď sa rozhodla odísť do Anglicka a skúsiť tam šťastie. Ivana Kuráňová najprv robila au pair, ale potom v Londýne veľmi rýchlo zapadla do „fashion“, ako sama hovorí. Pracovala pre legendárneho britského dizajnéra Alexandra McQueena, ale aj pre módnu značku Marchesa či Roksanda Ilincic, v mene ktorej vytvorila šaty pre manželku amerického prezidenta či britského premiéra a jej modely (nie raz) nosila aj vojvodkyňa Kate. Napriek tomu sa vrátila na Slovensko a skúša preraziť s vlastnou značkou Ferity.
„Rada by som robila šaty, ktoré si ľudia neoblečú len raz,“ tvrdí mladá Slovenka Ivana Kuráňová. Aj preto, že sa uplynulé roky venovala práve navrhovaniu a šitiu modelov pre najznámejšie ženy sveta, ktoré by si jeden model podľa spoločenských pravidiel mali obliecť len jeden raz. Rodáčka z Ružomberka však chce, aby jej modely prinášali radosť, a keď človek chce, aby ich nosil aj celý život.
Z Ružomberka do Londýna
Šila a tvorila odmalička. Inšpirovala ju mama, a keď v ôsmej triede na základnej škole túžila po krikľavej bunde, akú mali aj ostatní, neváhala a vytvorila si ju sama. Jej kroky potom automaticky viedli na školu tohto zamerania – vyštudovala krajčírstvo a módne návrhárstvo. „Po škole som sa zamestnala v oblasti zákazkového šitia, kde som navrhovala, strihala, ale najmä vytvárala strihy,“ spomína na svoje začiatky. Ktovie, kde by bola, keby sa rozhodla vo firme ostať a uspokojila by sa so svojou vtedajšou prácou. „Po troch rokoch som si však povedala, že stačí, že chcem skúsiť niečo iné.“
V Anglicku mala sestru, a tak to bola pre ňu príležitosť a aj šanca, po ktorej túžila. Bol rok 2003 a Ivana Kuráňová mala 24 rokov. Ako väčšina Sloveniek v tom období, aj ona na zdokonalenie sa v jazyku a zabývanie v krajine využila možnosť robiť au pair. Nájsť dobrú rodinu jej pomohla sestra, a tak pracovala rok a pol.
Už vtedy ju to však ťahalo ďalej. Zo svojich, i keď zatiaľ malých skúseností vedela, že dizajnérom sa človek nestane len preto, že si urobí dizajnérsku školu. Uspeje a prerazí ten, kto rád tvorí a má rád módu. „Nechcela som stráviť ďalšie štyri roky na dizajnérskej škole, kde by som sa učila neviemčo a musela si to aj sama platiť. Urobila som si teda kurz creative pattern cutter (konštruktér strihov). Dostala som sa do kontaktu s ľuďmi z fashion. Môj tútor videl, že mám veľa poznatkov, a nabádal ma, aby som šla učiť na prestížnu dizajnérsku školu, ktorú vyštudovali mnohí dizajnéri, Royall College of Art. Potrebovali niekoho, kto sa vyzná v strihoch,“ spomína na dvojročné obdobie, keď pomáhala študentom s tvorbou na škole na najvyššom stupni.
Ale keďže ako sama hovorí, keď je niekto dobrý, odporúčania sa šíria samy, aj v tej dobe už šila pre rôznych dizajnérov. „Keď je človek šikovný, rozšíri sa to. Komunita ľudí vo fashion je malá, kontakty sa ľahko dostanú k tým správnym ľuďom. Niekde o mne povedali, že som dobrá, tak ma zavolali, prišla som a robila som strihy,“ rozpráva mladá Slovenka, ako by to nič nebolo. Z jej prejavu však cítite, že nie je ten typ, čo zbytočne preháňa a veci hovorí tak, ako sú.
Mistr Alexander
Šila pre viacerých dizajnérov, ale napríklad aj pre značku Marchesa. „Najprv v Británii, ale potom ma poprosili, aby som šla do Ameriky, kde som urobila celú kolekciu. Keď porovnávam americký a britský módny priemysel, je to veľmi podobné, princíp funguje rovnako,“ spomína. V Marchese stretla veľa známych ľudí, robila šaty napríklad pre herečky Scarlett Johansson, Penelope Cruz (mala ich na premiére filmu Sahara, keď šla po červenom koberci s ťavami), Beyoncé, Cameron Diaz, modelku Claudia Schiffer. Mnohé z nich stretla aj osobne, takže to bol pre ňu zážitok. Ako sama tvrdí, sú drobné, štíhle a krásne, pre také sa dobre tvorí.
Jej americký sen však trval len dva mesiace, otehotnela, a tak sa vrátila do Anglicka. „Ďalej som fungovala s inými návrhármi, napríklad Mariosom Schwabom či Alexandrom McQueenom, toho som zažila tesne pred jeho tragickou smrťou. V čase, keď zomrel, už som u neho nebola, ale mala som ho rada, poznali sme sa osobne. Jeho veci sú nadčasové, nepatria ani tak na móla ako na pozeranie v múzeách.“ O McQueenovi ľudia z brandže tvrdia, že bol génius a jeho samovražda v roku 2010 bola veľkým prekvapením. Jeho značka prežila a modely z nej pochádzajúce dodnes patria medzi najzaujímavejšie. „Robila som pre neho jednu kolekciu. Mal však okolo seba veľa študentov a návrhárov, ktorí mu pomáhali, bolo tam veľa ľudí a stále niekto nový, to sa mi až tak nepáčilo. Kontakt s dizajnérom nebol až taký blízky, akoby som chcela, bolo to viac mechanické,“ spomína na génia dnes.
Aj takáto skúsenosť jej potvrdila, že sa jej lepšie pracuje v komornejšom prostredí, kde je bližší kontakt s dizajnérom, keď vie, aký príbeh sa skrýva sa celou kolekciou, čo ňou chcel jej tvorca povedať, pretože keď potom vidí človek výsledok, má z toho dobrý pocit. Vo veľkých módnych domoch a spoločnostiach sa jej nerobilo až tak dobre. Idete tam ako hodinky, robia aj štyri kolekcie za rok, a Ivana tak musela stíhať aj dva strihy za deň.
Šaty pre vojvodkyňu
V tej dobe už pracovala pre značku Roksanda Ilincic. Začala v roku 2007, teda ešte skôr, ako sa učili u velikána McQueena, ale na rozdiel od neho toto návrhárske partnerstvo trvá dodnes. „Keď som k nej nastúpila, bola nováčikom a ja som dokázala vytvoriť to, čo potrebuje, vydržala som pri nej osem rokov, spolupracuje ešte aj dnes. Viackrát sme spolu robili šaty pre najznámejšie ženy sveta, asi päťkrát pre manželku amerického prezidenta Michelle Obamovú, manželku britského premiéra Samanthu Cameronovú, ale aj pre Kate Middletonovú, dnes už vojvodkyňu. A ako som videla, jedny šaty, také nebovomodré so zaujímavým prestrihom vpredu, mala už dokonca tri razy, čo nie je úplne v rámci bontónu, ale asi sa jej dobre nosia,“ vysvetľuje slovenská návrhárka. Áno, matka kráľovských nástupcov – princeznej Charlotte a princa Georgea – je známa tým, že neváha si obliecť niektoré šaty aj viac ráz. Kým však o modeloch pre Obamovú a Kate komunikovali zásadne s ich agentmi, Samanthu Cameronovú stretla osobne a pamätá si na ňu ako na veľmi milú dámu.
Slovensko volá
Desať rokov po tom, čo zo Slovenska odišla, ju to tam začalo ťahať naspäť. Ako dnes hovorí – z rodinných dôvodov. „Mala som už v tej dobe dve deti a nechcela som ich vychovávať v Londýne. Je to už také „bussy“ mesto, necítim sa tam ani ja tak bezpečne, ako keď som tam pred rokmi prišla. Radšej vychovávam deti na Slovensku, je to určite krajší priestor nae život,“ odôvodňuje svoje rozhodnutie a dodáva, že s fashion ani náhodou neskončila. Po odchode na rodnú hrudu, najmä kvôli spolupráci s Roksandou, ale aj s inými klientmi, ešte veľmi často lietala do Londýna, dnes už je to menej. Viac sa chce sústrediť na vlastnú značku.
So smiechom dodáva, že za názvom Ferity nemáme nič hľadať, je to len francúzske dievčenské meno, ktoré sa jej veľmi páčilo. Aj pre spomínané záväzky v zahraničí či spoluprácu s československou legendou – značkou Nehera je ešte trocha zaneprázdnená, preto nechce uvedenie a rozbehnutie svojej značky na slovenský módny trh uponáhľať. „Urobila som zatiaľ len malú kolekciu, ktorú predávam. Zatiaľ mám málo klientok a ešte veľa ľudí o mne nevie, staviam však štúdio, a keď bude hotové a budem pripravená, určite sa otvorím Slovensku viac. Určite nechcem urobiť jednu kolekciu a potom povedať, že sa mi viac nechce. Chcem si byť istá a ísť do toho naplno,“ uzatvára mladá Slovenka.
V jej kolekcii nájdete väčšinou šaty, nohavice, overaly, kabáty, z materiálov uprednostňuje prírodné – aj keď zložitejšie na údržbu – ako hodváb či vlnu. Strihy sú tiež skôr jednoduchšie, no ako sama tvrdí, musia mať nejaký pekný detail, ktorý zaujme človeka a odlíši od iných. No čo viac dodať, už sa tešíme na kolekciu.
Už vtedy ju to však ťahalo ďalej. Zo svojich, i keď zatiaľ malých skúseností vedela, že dizajnérom sa človek nestane len preto, že si urobí dizajnérsku školu. Uspeje a prerazí ten, kto rád tvorí a má rád módu. „Nechcela som stráviť ďalšie štyri roky na dizajnérskej škole, kde by som sa učila neviemčo a musela si to aj sama platiť. Urobila som si teda kurz creative pattern cutter (konštruktér strihov). Dostala som sa do kontaktu s ľuďmi z fashion. Môj tútor videl, že mám veľa poznatkov, a nabádal ma, aby som šla učiť na prestížnu dizajnérsku školu, ktorú vyštudovali mnohí dizajnéri, Royall College of Art. Potrebovali niekoho, kto sa vyzná v strihoch,“ spomína na dvojročné obdobie, keď pomáhala študentom s tvorbou na škole na najvyššom stupni.
Ale keďže ako sama hovorí, keď je niekto dobrý, odporúčania sa šíria samy, aj v tej dobe už šila pre rôznych dizajnérov. „Keď je človek šikovný, rozšíri sa to. Komunita ľudí vo fashion je malá, kontakty sa ľahko dostanú k tým správnym ľuďom. Niekde o mne povedali, že som dobrá, tak ma zavolali, prišla som a robila som strihy,“ rozpráva mladá Slovenka, ako by to nič nebolo. Z jej prejavu však cítite, že nie je ten typ, čo zbytočne preháňa a veci hovorí tak, ako sú.
Mistr Alexander
Šila pre viacerých dizajnérov, ale napríklad aj pre značku Marchesa. „Najprv v Británii, ale potom ma poprosili, aby som šla do Ameriky, kde som urobila celú kolekciu. Keď porovnávam americký a britský módny priemysel, je to veľmi podobné, princíp funguje rovnako,“ spomína. V Marchese stretla veľa známych ľudí, robila šaty napríklad pre herečky Scarlett Johansson, Penelope Cruz (mala ich na premiére filmu Sahara, keď šla po červenom koberci s ťavami), Beyoncé, Cameron Diaz, modelku Claudia Schiffer. Mnohé z nich stretla aj osobne, takže to bol pre ňu zážitok. Ako sama tvrdí, sú drobné, štíhle a krásne, pre také sa dobre tvorí.
Jej americký sen však trval len dva mesiace, otehotnela, a tak sa vrátila do Anglicka. „Ďalej som fungovala s inými návrhármi, napríklad Mariosom Schwabom či Alexandrom McQueenom, toho som zažila tesne pred jeho tragickou smrťou. V čase, keď zomrel, už som u neho nebola, ale mala som ho rada, poznali sme sa osobne. Jeho veci sú nadčasové, nepatria ani tak na móla ako na pozeranie v múzeách.“ O McQueenovi ľudia z brandže tvrdia, že bol génius a jeho samovražda v roku 2010 bola veľkým prekvapením. Jeho značka prežila a modely z nej pochádzajúce dodnes patria medzi najzaujímavejšie. „Robila som pre neho jednu kolekciu. Mal však okolo seba veľa študentov a návrhárov, ktorí mu pomáhali, bolo tam veľa ľudí a stále niekto nový, to sa mi až tak nepáčilo. Kontakt s dizajnérom nebol až taký blízky, akoby som chcela, bolo to viac mechanické,“ spomína na génia dnes.
Aj takáto skúsenosť jej potvrdila, že sa jej lepšie pracuje v komornejšom prostredí, kde je bližší kontakt s dizajnérom, keď vie, aký príbeh sa skrýva sa celou kolekciou, čo ňou chcel jej tvorca povedať, pretože keď potom vidí človek výsledok, má z toho dobrý pocit. Vo veľkých módnych domoch a spoločnostiach sa jej nerobilo až tak dobre. Idete tam ako hodinky, robia aj štyri kolekcie za rok, a Ivana tak musela stíhať aj dva strihy za deň.
Šaty pre vojvodkyňu
V tej dobe už pracovala pre značku Roksanda Ilincic. Začala v roku 2007, teda ešte skôr, ako sa učili u velikána McQueena, ale na rozdiel od neho toto návrhárske partnerstvo trvá dodnes. „Keď som k nej nastúpila, bola nováčikom a ja som dokázala vytvoriť to, čo potrebuje, vydržala som pri nej osem rokov, spolupracuje ešte aj dnes. Viackrát sme spolu robili šaty pre najznámejšie ženy sveta, asi päťkrát pre manželku amerického prezidenta Michelle Obamovú, manželku britského premiéra Samanthu Cameronovú, ale aj pre Kate Middletonovú, dnes už vojvodkyňu. A ako som videla, jedny šaty, také nebovomodré so zaujímavým prestrihom vpredu, mala už dokonca tri razy, čo nie je úplne v rámci bontónu, ale asi sa jej dobre nosia,“ vysvetľuje slovenská návrhárka. Áno, matka kráľovských nástupcov – princeznej Charlotte a princa Georgea – je známa tým, že neváha si obliecť niektoré šaty aj viac ráz. Kým však o modeloch pre Obamovú a Kate komunikovali zásadne s ich agentmi, Samanthu Cameronovú stretla osobne a pamätá si na ňu ako na veľmi milú dámu.
Slovensko volá
Desať rokov po tom, čo zo Slovenska odišla, ju to tam začalo ťahať naspäť. Ako dnes hovorí – z rodinných dôvodov. „Mala som už v tej dobe dve deti a nechcela som ich vychovávať v Londýne. Je to už také „bussy“ mesto, necítim sa tam ani ja tak bezpečne, ako keď som tam pred rokmi prišla. Radšej vychovávam deti na Slovensku, je to určite krajší priestor nae život,“ odôvodňuje svoje rozhodnutie a dodáva, že s fashion ani náhodou neskončila. Po odchode na rodnú hrudu, najmä kvôli spolupráci s Roksandou, ale aj s inými klientmi, ešte veľmi často lietala do Londýna, dnes už je to menej. Viac sa chce sústrediť na vlastnú značku.
So smiechom dodáva, že za názvom Ferity nemáme nič hľadať, je to len francúzske dievčenské meno, ktoré sa jej veľmi páčilo. Aj pre spomínané záväzky v zahraničí či spoluprácu s československou legendou – značkou Nehera je ešte trocha zaneprázdnená, preto nechce uvedenie a rozbehnutie svojej značky na slovenský módny trh uponáhľať. „Urobila som zatiaľ len malú kolekciu, ktorú predávam. Zatiaľ mám málo klientok a ešte veľa ľudí o mne nevie, staviam však štúdio, a keď bude hotové a budem pripravená, určite sa otvorím Slovensku viac. Určite nechcem urobiť jednu kolekciu a potom povedať, že sa mi viac nechce. Chcem si byť istá a ísť do toho naplno,“ uzatvára mladá Slovenka.
V jej kolekcii nájdete väčšinou šaty, nohavice, overaly, kabáty, z materiálov uprednostňuje prírodné – aj keď zložitejšie na údržbu – ako hodváb či vlnu. Strihy sú tiež skôr jednoduchšie, no ako sama tvrdí, musia mať nejaký pekný detail, ktorý zaujme človeka a odlíši od iných. No čo viac dodať, už sa tešíme na kolekciu.