Karolína Leitnerová sa pred ôsmimi rokmi zamilovala do chátrajúceho mlyna. Predala domček, peniaze dostala vopred a do 60 dní sa musela aj s ročným synom v náručí popasovať so základnou rekonštrukciou, píše Lenka Weberová z idnes.cz.
Najprv musela do starej stavby priviesť vodu, urobiť odpady a suchý záchod na chodbe nahradiť splachovacím WC a kúpeľňou. Zanedbaný 166 rokov starý mlyn stojí v obci neďaleko Křivoklátu a už desiatky rokov zúfalo volal po rekonštrukcii. Jeho majiteľka dožívala u príbuzných a nemala na modernizáciu silu. Vďaka tomu sa v budovách zachovalo všetko pôvodné. Nikto nič nezničil, ani neprerobil.
Najstaršia časť domu je pôvodná murovaná stavba, ku ktorej v roku 1850 pristaval tesársky tovariš Josef vodný mlyn poháňaný vodou z miestneho potoka. "Modernizáciou prešiel mlyn až v roku 1903, kedy majitelia dokúpili stroje na čistenú bielu múku a tiež museli pristavať poschodie a zdvihnúť štít. Takému mlynu sa hovorilo amerikánsky, pretože z Ameriky prišla do Čiech túžba po bielej múke," vysvetľuje Karolína.
Historické skvosty
Mlynu sa darilo dobre až do druhej svetovej vojny, kedy bola jeho prevádzka ukončená. Po roku 1948 sa už nerozbehol a postupne prišiel o mlynské koleso aj o náhon. Obec v 50. rokoch vodný jarček aj náhon zasypala, všetko zrušila a bol koniec. Historickému objektu sa už nikto nevenoval a majitelia nič nemodernizovali. Voda viedla len na chodbu. Elektrinou sa svietilo iba v jednej miestnosti, v ktorej visela zo stropu žiarovka a v rohu bola jedna zásuvka.
Na záhrade strašil suchý záchod, voda na varenie sa ťahala vo vedrách a umývalo sa v lavóre s ohriatou vodou. Žalostný stav mlyna vydržal až do roku 2008. Vtedy do neporiadku, prachu a pavučín prišla Karolína, obliekla si montérky a začala mlyn meniť k lepšiemu.
Milovníčka histórie a všetkého pôvodného však nešla žiadnou razantnou cestou. Mlyn celý prešla, zhromaždila všetku pozostalosť, ktorá tu zostala, a naštudovala si jeho históriu. K dispozícii mala staré dokumenty, fotografie majiteľov až do 19. storočia, rôzne listy, záznamy a ďalšie dôležité papiere. Vzácne sú aj staré mlynské stroje. "V dome sú pôvodné kamene, dopravníky, hriadele, lúpačka či násypky. Najhodnotnejšími kúskami sú valcová stolica Ganz s dvoma pármi valcov, ktorá slúžila na mletie múky, a triedička krupice, ktorá je jednou z pár posledných svojho druhu v Českej republike," hovorí Karolína.
Prvá bola voda
Nadšená majiteľka opravuje mlyn postupne. Najťažších bolo pre ňu prvých šesťdesiat dní, počas ktorých musela pripraviť aspoň základné podmienky na bývanie pre seba a svojho ročného syna. Predala vlastný domček a noví majitelia jej dali na odsťahovanie dva mesiace.
Ako prvé preto prišli na rad elektrické rozvody, tie sú v celom dome nové. Potom sa do miestností priviedla voda a odpady. Cez celý dvor sa tiahol výkop na vodovodnú prípojku. Ťahali sa vodovodné a odpadové trúbky. Kúpeľňa s oddeleným WC vznikli na poschodí. Vyhrieva sa tepelným čerpadlom vzduch-voda.
"Staré omietky sa museli obúchať do dvoch metrov výšky, s miestnosti za kuchyňou sa stala kúpeľňa a z pôvodnej kuchynky vznikla predsieň a záchod. Z podláh sme trhali zhnité dosky a striedali sa tu nákladiaky s materiálom s kontajnermi sa sutinou," spomína majiteľka.
Zariadenie s dušou
Karolína má rada nábytok s dušou, ktorý sa do starej stavby hodí. Väčšinu vybavenia má z bazárov a od kamarátov, ktorí sa nepotrebných vecí chceli zbaviť. Získané kúsky sama opravuje a dáva im nový význam. Na toalete má napríklad malé umývadlo z nerezovej misy a pod ním je umývadlová skrinka pôvodne z nočného stolíka. Staroružovú vymaľovanú kúpeľňu zdobí stará plechová vaňa, ktorú našla Karolína na inzerát za tridsaťpäť eur a zrenovovala. Po niekoľkohodinovom čistení od nánosov hrdze a vodného kameňa ožilo aj staré kúpeľňové umývadlo za jeden a pol eura.
Postupne v mlyne vznikol kompletný byt s kuchyňou, obývačkou, spálňou, detskou izbou, kúpeľňou a WC. Bolo nutné vymeniť okná a tiež opraviť drevené vstupné schody. Spráchnivené drevo nahradila ručná tehlová dlažba. Veľa vecí robí Karolína kvôli napnutému rozpočtu sama. Vláči materiál, ťahá palety s dlažbou, zbíjačkou robí prierazy do hrubých kamenných múrov a nebráni sa ani pomocným murárskym prácam. A keď už nemôže, pre radosť reštauruje starý nábytok.
Mydlo namiesto betónu
Karolína sa do mlyna presťahovala s myšlienkou na výrobu špeciálneho betónu. Ale podnikateľský zámer, na ktorý sa dlho pripravovala, nevyšiel kvôli veľkej finančnej a priestorovej náročnosti. Nakoniec sa začala venovať ručnému vyrábaniu mydla.
K tomu však potrebovala vhodné priestory. Našla ich v bývalých stajniach a chlievoch, ktoré pod jej rukami prešli náročnou rekonštrukciou a vznikla z nich mydláreň s pôvodnou klenbou. "Na podlahe bola udupaná hlina a klenby čiastočne zakrývala padajúce omietka. Steny som spevnila, na zem nechala položiť podlahu a všetko zariadila tak, ako nariaďuje EÚ," spomína na začiatky Karolína.
Najväčšou úlohou, ktorá naozaj horí, je nová strecha. V tej starej sú diery, preteká a už nejde opraviť či zaplátať. Remeselníci odhadli opravu na 20-tisíc eur. Karolína sa ale obáva, že až sa dá celá strecha dole, budú sa musieť čiastočne vymeniť aj krovy a to nebude lacné. Na úpravu čaká aj záhrada, kde by mala vzniknúť bylinková záhradka. Na pozemku boli ešte aj dva malé úbohé chlievy. Zostal z nich už len obvodový kamenný múr, ktorý by Karolína chcela v budúcnosti tiež využiť. A samozrejme by bolo potrebné urobiť na dome aj novú fasádu. V roku 2012 sa Karolíne podarilo Pustovětský mlyn zapísať na zoznam nehnuteľných kultúrnych pamiatok Českej republiky. "Pamiatkari sú na mňa dobrí, žiadne problémy mi nerobia," priznáva majiteľka, ktorá vie, že oprava jej mlyna je úlohou na celý život.