Je architektúra sexi? S týmto motívom výstavy sa rozhodla prísť Galéria Jaroslava Fragnera v centre Prahy, ukázať, ako sexualita utvárala architektúru a odhaliť výškové stavby - moderné totemy, ktoré symbolizujú pánske prirodzenie a energiu, píše idnes.cz. Výstava s rovnomenným názvom potrvá do 25. septembra.
Na príbehu architektúry 20. storočia ukazuje nová výstava, ako rôzne sexuality a rodové úlohy utvárali architektúru, priestor a proces architektonickej tvorby. Tiež ale načrtáva, ako naopak architektúra a urbanizmus ovplyvňujú rodové stereotypy v spoločnosti.
Autori expozície si na pomoc zobrali diela a myšlienky popredných architektov staršej i nedávnej histórie i moderných a súčasných umelcov. Spolu s nimi hľadajú odpoveď na otázku, ktorá stojí v názve výstavy. Ako príklady slúžia domy od Adolfa Loosa, stavby a názory popredného modernistu Le Corbusiera, kritické texty F. X. Šalda, Bohuslava Chrobáka, Bohumila Markalousa alebo profeministické príručky Bruno Tauta.
Diela a myšlienky ďalších popredných architektov a umelcov, Jana Kotěra, Jana Zrzavého, Jana Kaplického, Ilony Némethovej, Kataríny Vincourovej, Pavla Karousa, Lenky Klodovej, dopĺňajú návrhy a dizajn z anonymného prostredia, ktoré ale tiež majú formotvornú úlohu. "Sex a Eros hrajú kľúčovú úlohu v našich životoch a pochopiteľne od pradávna aj vo všetkých umeleckých odboroch," hovorí riaditeľ Galérie Jaroslava Fragnera a jeden z kurátorov Dan Merta. "Chceme ukázať z rôznych uhlov, že to platí aj pre architektúru, aj keď táto inšpirácia je tu mnohokrát ukrytá rafinovanejšie. Proste Freud viedol ruku nielen hudobníkom a výtvarným umelcom, je ukrytý aj za rysovacími doskami popredných architektiek a architektov," vysvetľuje východiská autorov výstavy.
Jej zámer vychádza z presvedčenia, že sexuálna identifikácia aj prax sa uskutočňuje aj v architektonickom priestore. "Stereotypy a historické tradície patriarchálneho poriadku mali výsostný vplyv na utváranie identity architektov aj architektiek a ich tvorby," myslí si ďalší kurátor Ladislav Zikmund-Lender. "Od začiatku 20. storočia po súčasnosť vidíme na jednej strane tendenciu túto schému potvrdiť a legitimizovať, na strane druhej rovnako intenzívnu snahu ho narušiť, dekonštruovať a prekonať," uvádza.
Výstava predstavuje relácie ženského a mužského priestoru, veže ako dominanty maskulinity aj ženské symboly roztvorenia priestoru. Šikmá plocha kubizmu je predstavená ako vzoprenie sa horizontálnemu a vertikálnemu módu, návštevníci sa dozvedia o priznaných erotických inšpiráciách architekta Kaplického aj o histórii a typických znakoch architektúry vykričaných domov.
Časť expozície sa venuje odhmotneniu architektúry alebo plastu ako materiálu (neuskutočnenej) budúcnosti či fenoménu premenlivosti. "Tu prezentované projekty ukazujú radikálne vízie novej podoby architektúry konca 60. rokov, ktoré sú na jednej strane určené predstavou zdieľanej intimity a lepšej, otvorenej spoločnosti a okrem toho minimálne v rovnakej miere nadšením kozmického objavovania," upresňuje Filip Šenk.