Interiérovým dizajnom je možné bojovať proti mnohým civilizačným chorobám, tvrdí slovenská dizajnérka Veronika Kotradyová. Naopak nevhodne koncipovaný priestor, zle zvolené farby, materiály alebo povrchy na náš nervový systém doslova útočia.
Prostredie, ktoré nás obklopuje, totiž súvisí s naším správaním, pocitom pohody alebo stresu a vplyvom na zdravie, medziľudské vzťahy i kvalitu života. O záveroch svojich výskumov napísala docentka Veronika Kotradyová knihu a tiež o nich prednáša po celom svete, píše Marie Kováčová pre iDnes.cz.Sme rovnako teritoriálni ako mačka
Rovnako ako mnoho iných tvorov je človek teritoriálny a potrebuje si svoj priestor (teritórium) vymedziť a "značkovať", napríklad rozkladaním osobných vecí, personalizáciou, neporiadkom a podobne. To umožňuje človeku sa s daným priestorom stotožniť a zrkadliť sa v ňom.
Základným predpokladom pocitu pohody je tiež bezpečia, ktorý úzko súvisí s intimitou. Keď sa jedno z toho človeku nedostáva, máva to zdravotné dôsledky. "Ak je človeku prostredie podvedome nepríjemné, spustí to v ňom akýsi alarm, ktorý dáva telu signály, aby priestor opustilo. Keď človek neodíde, pretože z pracoviska to napríklad nie je možné, hromadí sa v ňom stres a práve to máva zdravotné dôsledky," vysvetľuje Kotradyová.
Nedostatok intimity a nemožnosť "značkovať" si interiér sú jedny z dôvodov, prečo sa treba ľudia necítia dobre vo veľkoplošných otvorených kanceláriách - hlavne s diskutabilným zdieľaním pracovných stolov - takzvaným desk sharing systémom.
"Nemôžu si v nich dobre kontrolovať a okupovať priestor. Rovnako stresujúce je však, ak nemajú dostatočný kontakt s exteriérom alebo trpia nedostatkom denného svetla. Pri dlhodobom pobyte v priestore stres vyvolávajú aj veľké plochy pestrých farieb alebo nevhodné umelé povrchy," vypočítava Kotradyová.Pestré farby síce stresujú, ale čierna a biela nudí
V posledných rokoch sa do interiéru prebojovala vo veľkej miere čierna a sivá farba, ale tá podľa dizajnérky nie je úplne ideálnym riešením: "Čierna, sivá alebo biela síce nestresujú, ale vytvárajú priestor, ktorý nás neláka. Stačí si porovnať napríklad dve reštaurácie, z ktorých jedna ponúka okrem čiernej a bielej aj prírodné farby a materiály a druhá je iba čiernobiela s lesklými povrchmi materiálov. V tej prvej sa určite človek zdrží dlhšie."
Lesklý nábytok nám neprospieva
Rad ľudí si v súčasnosti kupuje nábytok s lakovaným povrchom. Čím je povrch lesklejší, tým síce odráža viac svetla, ale zase nie je príjemný na dotyk. "Lesk sa v psychických pochodoch mysle prejavuje ako odmietanie a nepreniknuteľnosť," hovorí Veronika Kotradyová, "matné povrchy pôsobia láskavejšie a priateľskejšie, ale ideálne je samozrejme v priestore kombinácia oboch. Cieľom je vždy vytvoriť vyvážený harmonický interiér."
To, ako sa nám javia predmety v interiéri, keď sa ich dotýkame, je nesmierne dôležité. "Uvedomme si, že už od detstva automaticky hľadáme možnosť dotknúť sa niečoho príjemného, keď chceme, aby sa nám uľavilo, v prvom rade hľadá dieťa kontakt s rodičom, neskôr plyšové hračky alebo vankúš. Materiály, ktoré poskytujú haptický komfort, sú pre harmonický interiér úplne kľúčové."
Kvalita materiálu ovplyvňuje aj vývoj dieťaťa
Práve kvalita a charakter povrchových materiálov sú nesmierne dôležité napríklad pre zdravý vývoj detí. "Dieťa spočiatku spoznáva svet tým, že ho ohmatáva. Ak z niečoho, čo vyzerá ako drevo, cíti plast, je to pre nich pochopiteľne mätúce. Dokonca aj spomínané ohmatávanie predmetov je jedným z mnohých spôsobov, ktorými si dieťa buduje prirodzený hodnotový rebríček. Navyše k originálnemu drevu má človek tendenciu priľnúť oveľa intenzívnejšie než k plastu," dodáva Kotradyová.