Úzke cestičky sa kľukatia a vedú nás pomedzi drevenice – z niektorých komínov nečujne stúpa dym. Míňame malú zvonicu s kaplnkou. Pri každom nádychu cítiť, že jeseň sa už postupne vpíja do zimy a krajina sa tichučko vnára do ticha. Užívame si výhľady na vrchy Javorníkov a neuveriteľnú energiu tohto miesta, ktorá sem pritiahla aj Luciu a jej manžela Michala.
V galérii si pozrite aj fotografie:
Lucka vysvetľuje, ako sa tu ocitli: „Svokor pochádza z vedľajšej drevenice, ktorá je najstaršia na Pláňach, a manžel tu prežil detstvo. Brali sme sa mladí, a keď sme už mali v Petroviciach v rodinnom dome všetko porobené, premýšľali sme nad chatou alebo chalupou.“
Pravda však je, že tu dlho nebolo nič na predaj. Potom sa dozvedeli, že túto chalupu predáva ich suseda v Petroviciach. Háčik však bol v tom, že ju nechcela posunúť domácim. Chalupu napokon kúpil pár z Bratislavy, no keďže sa rozišli, chalupu sa rozhodli znova predať. Keď sa to dopočul Luciin svokor, hneď to mladým zvestoval. „Tak sme sa k nej dostali takto okľukou. Škoda však, že bývalí majitelia po kúpe všetky veci vyhádzali, ostal tu len kredenc a truhlica,“ hodnotí Lucia.
Americký sen
Chalupu kúpili v roku 2012, majú to vyrezané aj v drevenom zábradlí balkóna. Dom bol v dezolátnom stave, neobývaný a spustnutý. Lucia sa usmieva: „Prvá reakcia mojej sestry bola: Preboha, taká búda!“ Neboli tu podlahy, drevo bolo prežraté drevokazným hmyzom, veľa museli pomeniť.
Pustili sa však s vervou do toho – najväčší kus práce odviedli Michal so svokrom. Prvé prišli na rad podlahy, potom riešili vodu, hĺbila sa studňa, riešilo kúrenie – postavili pec. Keď dokončili spodnú časť, pustili sa aj do podkrovia, kde predtým bola len dymová povala, do ktorej sa chodilo rebríkom cez kúpeľňu.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 69% na dočítanie.
Zostáva vám 69% na dočítanie.