"Predtým sme žili v Austrálii a Slovensko nám dalo pocit domova, ktorý sme tam akosi nedokázali nájsť. Uvedomil som si, že kúpiť dom a zasadiť strom je na Slovensku pre mladé rodiny automatické".
Vysnívaný dom našiel na Slovensku
Slovensko mu bolo pravdepodobne súdené: "V detstve som bol snáď jediné dieťa v celej Indii, ktoré kreslilo dom so špicatou strechou, potokom za domom a lesnou cestičkou pred domom. Takéto domy v Indii nenájdete a indický vidiek vyzerá úplne inak ako slovenský alebo ten z mojich snov. V presne takom dome teraz bývam na Slovensku," hovorí o živote v našej krajine.
"Tiež som ako dieťa úplne žasol nad veľkými autami Tatra, ktoré vtedy jazdili po Indii a v triede som vykrikoval Československo, Československo a vravel som, že raz tam pôjdem. V tej dobe ešte Československo naozaj existovalo a ja som ani netušil, že tu vyrastá moja životná láska," spomína Abhi, ktorý si tu nakoniec založil podnikanie v oblasti výučby angličtiny.
Deti tu nevedia poprosiť a poďakovať so sebadôverou
V Austrálii pracoval pre OSN a venoval sa deťom. Keď prišiel na Slovensko, nikomu nerozumel. "Začal som učiť pre jazykové školy, kde som dostal prvý šok zo slovenského zaobchádzania so zamestnancami, platom, pracovnými podmienkami a drzými študentmi, ktorí sa sťažovali na to, že hovorím po anglicky a oni mi nerozumejú. Rozhodol som sa vrátiť ku svojej pôvodnej špecializácii, k práci s deťmi a to bolo dobre".
Vždy rád „otváral deťom hlavy“ do oblastí, ktorým až tak nerozumeli. "Vrámci OSN som vysvetľoval deťom dôležitosť vzdelania, V Austrálii ich vzťah k rodičom a na Slovensku vzťah k cudziemu jazyku. Slovenské deti majú v hlavách nastavenú angličtinu ako veľmi cudzí jazyk. Musia sa ale tešiť z učenia a preto sa venujeme rôznym oblastiam, ako sú napríklad tanec, hudba, umenie," vysvetľuje proces výučby v angličtine.
Takisto ich učí aj slušnému správaniu. Slovenské deti podľa neho zrkadlia slovenských dospelákov a nevedia poprosiť, požiadať či poďakovať so sebadôverou.
Rozdiel medzi ľuďmi z mesta a dediny je priepastný
Slovensko po príchode vnímal ako pokojnú a tichú krajinu s až scénickou prírodou. Prekvapilo ho však počasie. Keď ako dieťa sníval o Československu, nepočítal s takým chladom. "Prvýkrát som sa tu napil sladkej vody z jazera, v zime som čistil auto od snehu holými rukami a obul som si gumáky bez ponožiek, v decembri som vyhrabal zo skrine kraťasy z Austrálie a v teniskách mi vyhodilo nohy za hlavu na ľade. Už to nerobím a viac počúvam manželkine rady," hovorí s úsmevom o svojich začiatkoch.
Život je tu podľa neho materiálnejší ako v Indii, ale slobodnejší ako v Austrálii. V porovnaní s Indiou sa tu ľudia skoro vôbec nevenujú sami sebe, svojmu vnútru a pri slove joga a subtílny systém buď zbystria ako vyplašené lamy a doslova „vypľujú“ všetky informácie, ktoré vedia alebo radšej rýchlo zmenia tému.
"Toto mi narozdiel od Indie chýba. S Indami sa porozprávate o akomkoľvek náboženstve, Bohu, pretože majú veľmi slušnú znalosť a rešpekt voči druhým kultúram a dedičstvám. Ind sa ani nezamyslí nad tým, že niekto je vegetarián z náboženského presvedčenia. Slovák nepozná základný rozdiel medzi islamom a islamizmom a akékoľvek iné náboženstvo, či joga je tu stále dosť veľká neznáma".
Abhi porovnal aj život v slovenskom meste a na dedine. Ako vraví, dedinčania sú omnoho nápomocnejší, otvorenejší a priateľskejší. "Všimol som si až priepastný rozdiel medzi mešťanmi a ľuďmi z dediny. Žijeme na vidieku už 2 roky a cítim sa tu ako doma aj vďaka tomu, že sa mám s kým porozprávať na ulici, všetko si vybavím a ľuďom nezáleží na tom, že nerozprávam po slovensky a oni po anglicky. Vždy sa dohodneme a nasmejeme. V Bratislave majú ľudia tendenciu sa zľaknúť, rozmýšľat čo a ako povedať, dokonca rozmýšlať za mňa."
Na úroveň národného jedla povýšil aj rožok
A čo sa učiteľovi z Indie páči na Slovensku najviac? "Pamätám si, keď som prvýkrát videl vystupovať tuším detviansky súbor, onemel som z ich krojov. Takisto som bol užasnutý z pretekov ťažných koní, to som nikdy predtým nevidel. Rád prežívam a pozorujem na Slovensku štyri ročné obdobia, ktoré v Indii nemáme, veľkú rozmanitosť vtákov, ktoré nás ráno budia. Veľmi sa mi páči, že ľudia vedia robiť okolo svojich domov, či už nachystať si drevo, postarať sa o záhradku, opraviť auto alebo vymaľovať izbu. Toto v Indii jednoducho chlapec so svojim otcom neprežije a nenaučí sa".
Na druhej strane ho veľmi sklamala slabá a neudržiavaná infraštruktúra. "Neorganizované opravy ciest, ktoré blokujú celé mestá, neprofesionalizmus v službách, ktoré sú v pomere ku kvalite prehnane predražené. Človek sa tu denne stretáva s neprofesionalizmom v reštauráciách, obchodoch, v podnikaní a všimol som si, že tu ľudia radi „pozerajú do peňaženky“ druhým. Za úsmevné považuje napríklad aj zaparkovaný luxusný Range Rover pred úbohou bytovkou, šušťákovú bundu zavesenú na sedadle v miliónovom Bentley či peknú fasádu na dome ale interiér z minulého storočia.
Ceny v obchodoch a reštauráciách podľa Abhiho nie sú prispôsobené platom, čo vedie k celkovej nespokojnosti v krajine. Ľudia si totiž nemôžu dovoliť monho vecí. "V Indii je úplne bežné, že rodiny chodia pravidelne do reštaurácií, kde dostanú jedlo náročné na prípravu. Na Slovensku dostanete v reštauráciách tak zlé jedlo, že si ho radšej urobíte doma."
Tradičné jedlá, ako sú halušky, haruľa, lokša, klobása, bryndza a žinčica však zbožnuje. Priznáva, že na úroveň národného jedla povýšil aj rožok a bazový sirup, ktoré mu chýbajú vždy keď je mimo Slovenska.
Slováci si iné myslia a iné hovoria
Na záver Abhi prezradil, čo si myslí o samotných Slovákoch. "Nikde inde som nevidel toľko fajčiarov, ako tu. India je veľká krajina, ale keď si porovnám počet ľudí, ktorí fajčia v Indii a v Austrálii, Slovensko je na tom žalostne zle. Myslím, že to všetko pramení z vnútornej nespokojnosti a neistoty ľudí, ktorá súvisí s finančnej nestabilitou. Aj alkohol je veľmi rozšírený."
Slováci podľa neho takisto nemajú trpezlivosť, prakticky s ničím a nikým. "Importoval by som z Indie tú vnútornú pohodu a pokoj. Keď sa na vás pozrie Ind, má veľmi pokojné oči a jednoducho nerozmýšľa a nehodnotí. Keď sa na vás pozrie Slovák, premeria si vás od hlavy po päty, zistí aké máte auto a potom sa rozhodne, ako sa s vami bude rozprávať."
Čo mu je naozaj ľúto, že už deti majú veľmi obmedzenú myseľ, ich komunikácia je žalostne slabá. Najväčším problémom Slovákov, od detí až po dospelých podľa neho je, že iné si myslia a iné hovoria.
"Toto je silný zdroj nespokojnosti, ktorá sa prelieva do ďalších oblastí života ľudí, ktorí sa stávajú nerozhodní, zakomplexovaní a utlačení. Niekedy by som najradšej exportoval každého Slováka mimo krajinu, aby trochu žil sám v inej mentalite a kultúre a získal pocit sebadôvery, sebahodnoty, spoznal svoje možnosti a schopnosti. Pretože Slovensko má čo ponúknuť, má bohatú históriu, krásne prostredie, inteligentných ľudí, ale ničí svoj potenciál negatívnym dedičtvom tzv. „ poddaných“, pričom do tejto pozície sa Slováci radia sami, ale v skutočnosti sú ďaleko vyspelejší a múdrejší, ako sa prezentujú," hodnotí.