Metropola, ktorá kvôli pohnutej minulosti Izraela desaťročia trpela pod útokmi arabských atentátnikov. A dnes v prvom rade hlavné mesto startupov, ktoré má ambíciu vyrovnať sa svojím významom slávnemu kalifornskému Silicon Valley. Prijmite pozvanie do Tel Avivu, metropoly, ktorá vám ponúkne úplne iný pohľad na Izrael.
Kto nebol v Jeruzaleme, nevie, čo je Izrael. Túto vetu môžete často počuť od milovníkov starovekej histórie. Veď práve v Jeruzaleme a jeho okolí sa odohrávala veľká časť príbehov, ktoré môžeme čítať v Biblii a ďalších historických knihách.
Moderný Izrael však svojim návštevníkom ukazuje aj druhú, nepoznanú tvár. A práve Tel Aviv stelesňuje to nečakané, čo si bežný Slovák sotva predstaví pred návštevou kolísky židovského národa.
Jednu z najmladších metropol sveta založili iba pred niečo vyše jedným storočím. S dávnymi dejinami Izraela teda nemá prakticky nič spoločné. Mesto sa však za to nehanbí. Naopak – na rozdiel od Jeruzalema sa neupiera k svojej minulosti, ale budúcnosti.
„Z Tel Avivu chceme urobiť prototyp smart city, teda inteligentného mesta budúcich desaťročí. Sme veľmi rôznorodá metropola, ktorá všemožne podporuje mladých kreatívnych ľudí,“ hovorí Assaf Zamir, zástupca starostu mesta.
Elektrobicykle na každom kroku
O tom, že nehovorí do vetra, sa presvedčíte, keď sa prejdete po slávnej prímorskej promenáde. Najčastejším dopravným prostriedkom je v okolí mariny a vysokých plážových hotelov elektrobicykel. Ten s obľubou používa nielen mládež, ale aj dôchodcovia.
Na ulici tiež okolo vás každú chvíľu prejdú elektromobily. Ak ste príliš unavení alebo sa vám skrátka nechce chodiť peši, môžete využiť širokú ponuku služieb zdieľaných bicyklov. Samozrejme, na všetko tu existujú jednoduché a prehľadné aplikácie v angličtine.
Mimochodom – s angličtinou sa v izraelskej metropole stretnete minimálne tak často ako s hebrejčinou. „Nečudujte sa, v poslednom čase mieria do Tel Avivu mladí ľudia z celého sveta. Niektorí sem prídu študovať, iní si u nás zakladajú startupy. Tých je tu zhruba 1 700,“ zdôrazňuje Ran Natanzon, ktorý má v rámci izraelského ministerstva zahraničných vecí pod palcom práve inovácie a moderné technológie.
Slovenčina v Tel Avive
Nebuďte preto prekvapení, keď na ulici začujete napríklad aj slovenčinu či češtinu. O ruštine ani nehovoriac – po páde Sovietskeho zväzu otvoril Izrael svoje brány ruským Židom, ktorých sem prišli desaťtisíce. Dnes chodia na univerzitu v Tel Avive študovať aj tí Rusi, Európania či Američania, ktorí síce nemajú židovské korene, ale láka ich vysoká úroveň vzdelávania a potenciál profesionálneho rastu.
Práve oni sú spolu s turistami a domácou mládežou pravidelnými návštevníkmi početných barov či diskoték, napríklad na rušnej a obľúbenej tepne Rothschild, ktorá pretína centrum Tel Avivu. Okrem bohatého nočného života si tu prídu na svoje aj tí, ktorí si chcú v niektorom z množstva obchodných domov nakúpiť za priaznivé ceny elektroniku, oblečenie alebo vynikajúce vína dopestované v úrodných údoliach severného Izraela neďaleko hraníc s Libanonom.
Startupy pre migrantov
Nie všetko je však dokonalé, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Platí to aj o Tel Avive, ktorý má so zhruba 430-tisíc obyvateľmi približne rovnakú populáciu ako Bratislava. „Tým, že v našom meste vzniká asi 25 percent hrubého domáceho produktu celého Izraela, priťahujeme nielen šikovných a ambicióznych ľudí, ale aj tých menej úspešných. Preto je Tel Aviv mestom, v ktorom žijú zároveň najbohatší i najchudobnejší ľudia Izraela. A našou úlohou je pomôcť tým druhým postaviť sa na vlastné nohy,“ konštatuje Assaf Zamir.
V meste tak funguje hneď niekoľko organizácií, ktoré poskytujú pomoc ľuďom v núdzi. A nielen tým s izraelským občianstvom. Tel Aviv sa v poslednom čase stal miestom, kde hľadajú útočisko pred vojnovými konfliktmi stovky afrických utečencov. Napríklad z Eritrey, kde sa vyhrotila bezpečnostná situácia a krajina sa nachádza na pokraji novej občianskej vojny.
Napokon, na sociálnu oblasť je zameraných viacero startupov. Aj tie sa predstavili na septembrovom Inovačnom festivale DLD Tel Aviv, najväčšom startupovom podujatí na Blízkom východe. Do izraelskej metropoly prišli v rámci neho predstaviť svoje unikátne nápady šikovné mozgy z celého sveta.
Hyperloop v Izraeli?
Nech vás preto nezaskočí, keď práve v Tel Avive stretnete špičkových manažérov veľkých globálnych gigantov, ktorí sem chodia rokovať o akvizíciách sľubných projektov. Mimochodom, pamätáte si, keď na jar minulého roku našimi aj zahraničnými médiami prebehla správa, že kapsulové vlaky Hyperloop spoja nadzvukovou rýchlosťou Bratislavu a Viedeň za osem minút?
Malo ísť o pilotný projekt tejto revolučnej technológie, ktorá sa zrodila v hlave miliardára a vizionára Elona Muska. Nebola to tak celkom pravda. Vôbec prvá myšlienka Hyperloopu sa objavila v apríli 2014 a jej plány hovorili o prepojení Tel Avivu s Eilatom, obľúbeným juhoizraelským letoviskom na pobreží Akabského zálivu v severnej časti Červeného mora.
Nečudo preto, že obyvatelia Tel Avivu sú na svoje technologické úspechy mimoriadne hrdí. Ochotne vám predstavia najvychytenejšie izraelské inovácie počas prehliadky Peresovho centra za mier. Toto inovačné stredisko nesie meno bývalého izraelského prezidenta a dvojnásobného premiéra Šimona Peresa, ktorý bol známym popularizátorom nových technológií. Okem iného trval na rozšírení používania počítačov v Izraeli v čase, keď toto zariadenie bolo v iných častiach sveta skôr výnimkou.
Návrat o pár storočí späť
Peresovo centrum za mier leží na území niekdajšieho mestečka Jaffa, ktoré je dnes súčasťou dvojmestia Tel Aviv-Jafo.
A práve do tohto historického prístavu ležiaceho len pár desiatok minút chôdze od pulzujúceho srdca metropoly sa môžete vybrať, ak by ste mali predsa len dosť moderných technológií.
Keď dostanete chuť na kus tradičnej izraelskej histórie, najlepšie spojenej s ochutnávkou typických domácich špecialít alebo vína, v Jaffe rozhodne neobídete naprázdno. Čašníci vás privítajú s typickým pozdravom šalom a aj vďaka jedinečnej atmosfére sa zrazu duchom ocitnete o pár storočí späť, keď sa v tomto regióne písali dejiny kresťanstva.