Už len vyslovenie názvov ostrovov ako Tahiti či Bora Bora dokáže zrýchliť tep nejedného svetobežníka, píše idnes.cz.
Keď budete mať ešte k dispozícii komfortný katamarán, ktorý vás prepraví na tie najkrajšie miesta uprostred lagún, môžeme bez preháňania hovoriť o tej najkrajšej dovolenke, akú si len dokážete predstaviť.
A navyše, more v lagúnach je pokojné ako v rybníku, takže sa vôbec nemusíte obávať hojdania loďky a pokojne môžete zobrať so sebou aj deti.
K takémuto výletu samozrejme patrí množstvo vodných aktivít: kúpanie, šnorchlovanie na korálových útesoch, plávanie s rajami, potápanie alebo kŕmenie žralokov... Jednotlivé ostrovy môžete spoznávať aj zo sedla bicykla, vydať sa do hôr, preskúmať miestnu flóru, rozvlniť svoje telo spolu s polynézskymi tanečnicami alebo navštíviť miestne chrámy "marae".
Dva týždne plavby týmito ostrovmi nás zaviedli na päť nádherných skvostov: okrem presláveného Bora Bora tu leží aj kolíska Polynézanov, hornatý ostrov Raiatea, ostrov vanilky a perlových fariem Tahaa, pokojný a málo navštevovaný Huahine a tiež nádherný koralový atol Maupiti.
Perla Pacifiku
Monumentálny skalnatý masív Mt. Otemanu, symbol ostrova Bora Bora, sa týči pred našim katamaránom, ktorý uháňa vodami Pacifiku. Vplávame do pokojných vôd lagúny, ktorá je široká, rozľahlá a lemovaná desiatkami palmových ostrovčekov zvaných motu.
Motu je všeobecný názov pre nízky piesočný ostrovček, ktorý sa nachádza na vonkajšom okraji lagún. Sú to presne tie vysnívané robinsonovské ostrovy, kde môžete meditovať pod palmami a počúvať špliechanie príboja. Práve tu si uvedomíte, prečo sa ostrov volá "Perla Pacifiku".
Druhý deň zakotvíme na mieste, kde sa každé ráno kŕmia žraloky a raje. Je to vďačná a vyhľadávaná turistická atrakcia - metrové praryby krúžia okolo vás, tesne pri lodi, dajú sa aj pohladkať.
Ešte väčším zážitkom je pre mňa plávanie s obrími mantami (raje). Tieto mierumilovné praryby milujú určité miesta v lagúne, kde im drobné rybky čistia ich filtračný mechanizmus. Sem sa pohodlne dostganeme našim katamaránom a potom už stačí iba zakotviť a hup do vody!
Lagúnu musíme preskúmať veľmi dôkladne, tretí deň oboplávame ostrov na menej rušnú východnú stranu, kde kotvíme v širokej piesočnej zátoke. Tu sa neviete rozhodnúť, čo skôr, či obdivovať stále sa meniaci pohľad na Mt.Otemanu, či šnorchlovať na koralových útesoch.
Okrem prírodných krás ostrova nevynecháme zastávku v miestnej preslávenej reštaurácii Bloody Mary’s, ktorá je bezpochyby najznámejšou reštauráciou Francúzskej Polynézie. Sedíte na drevenom pni v piesku pod strechou z palmového lístia, pred sebou máte obrovské porcie čerstvých, nemá to chybu!
Vybrať si môžete priamo z čerstvých filetov, ktoré hýria farbami a lákajú exotickými názvami.
Bora Bora pred polstoročím
Na Bora Bora je celkom málo turistov. Prírodné scenérie sú však ohromujúce, no len ťažko sa tu dá nájsť pôvodná atmosféra a usmievajúci sa domorodci. Kto chce zažiť pravú Polynéziu, musí sa vydať na susedné ostrovy, z nich najosamelejší je atol Maupiti.
Cesta na Maupiti nám zaberie pár hodín, mora je pokojné a prejazd do lagúny úzkym pásom zvládame v pohode. Lagúna je nádherná, kotvíme na dvoch metroch priezračnej vody, všade okolo nás je nekonečné kúpalisko.
Ostrov má dokonalú provinčnú atmosféru, v celej lagúne okrem nás kotvia iba dve plachetnice a nad nami sa týči strmý vrchol Teurafaatiu. Maupiti sa volá aj „malá Bora Bora“ a podľa znalcov tu nájdete atmosféru ako na Bora Bora pred 50 rokmi.
Popoludní prejdeme ostrov na bicykli - desať kilometrový okruh ponúka pohodu a veľa možností na fotografie. Zisťujeme, že tu nie sú vôbec žiadni turisti, iba miestne deti sa vracajú zo školy, starčekovia vysedávajú na priedomí a pri kostole miestni hrajú petanque.
Nasledujúci deň vyrazíme zdolať bezmála 400 metrov vysoký vrchol Teurafaatiu. Cesta vedie po žltej turistickej značke, prekvapivo presne takej, akú poznáme z domu. Asi po hodine a pol stúpania v tieni dozrievajúcich mangovníkov sa ocitneme na skalnatom vrchole s úžasným kruhovým rozhľadom.
Pod nami sa leskne hladina lagúny, ktorú lemujú ako perlový náhrdelník maličké ostrovčeky. Odtiaľto sa nám naozaj nechce odísť.
Ostrov perál a vanilky
Po nádherných dňoch na Maupiti plávame na ostrov Tahaa, volá sa "ostrov perál a vanilky". V zátoke Hurepiti na nás čaká Alain, postarší francúzsky námorník, ktorý tu zakotvil pred 30 rokmi a už tu zostal.
Alain nás zoznamuje s pestovaním vanilky, ktorá preslávila tento ostrov. Počas poldňového výletu džípom nám hovorí o tajomstvách botaniky a dendrológie miestnej prírody.
Ďalší deň kotvíme na okraji útesu, kde prúdy vody vytvárajú medzi dvomi ostrovmi akúsi koralovú rieku. Pešo prichádzame k útesu, skočíme do priezračnej vody, unáša nás labyrintom koralov asi 300 metrov smerom do lagúny. Nedá sa toho nabažiť, a tak beháme so šnorchlami a plutvami pod pazuchami pomedzi plamy ako blázni.
Investícia do perál
Oboplávame lagúnu a cestou sa zastavíme na perlovej farme, kde sa u niektorých členov posádky povážlivo stenčí obsah hotovosti v peňaženkách. Večer smerujeme na tradičnú polynézsku večeru, takzvanú "umu". Mäso a zeleninu tu pripravujú v košoch z palmových listov na rozpálených kameňoch. Všetko je to prikryté banánovými a ibištekovými listami.
Po vynikajúcom jedle nastupujú tanečníci a tanečnice a v rytme bubeníkov predvádzajú tradičné tance. Záverečnou bodkou je impozantná ohňová šou.
Za polynéskymi chrámami
Sused a dvojička TAhaa je ostrov Raiatea. Obidva ostrovy majú spoločnú lagúnu. Raiatea je podľa legiend akousi kolískou polynézskej civilizácie. Odtiaľto Polynézania vyplávali na svojich kanojkách a osídľovali okolité súostrovie.
Navštevujeme najvýznamenejšie marae Polynézie „Taputapuatea“. Kedysi posádky na siedmych kanoe osídlili celý Nový Zéland. V polynézskej kultúre malo marae široký duchovný a spoločenský význam. Bol to akýsi chrám, miesto významných stretnutí a obradov.
Hlavným magnetom ostrova je pre mňa jeho vnútrozemie. Chystám sa vystúpiť na horu Mt. Temehani. Na jej západných svahoch rastie Tiare apetahi. Asi meter vysoká biela kvitnúca rastlinka rastie iba tu, nikde ide na svete. Cesta je občas zarastená, polynézska džungľa ale nie je nebezpečná. Snáď nikde inde v tropickom pásme si nemôžete dovoliť chodiť v džungli na boso.
Asi po troch hodinách sa ocitneme na náhornej planine. Odtiaľto sa otvára nádherný panoramatický výhľad do okolia. Nachádzam tu jedinú rastlinu Tiare Apetahi. Skrýva sa v asi meter vysokej tráve, ukazuje svoj nápadný biely kvet, ktorý sa skladá z piatich okvetných lístkov.
Ďalší deň vyplávame do zátoky Faaroa, kam ústi jediná splavná rieka Francúzskej Polynézie - Faaroa River. Pádlujeme na kajaku proti lenivému prúdu, po chvíľke sa koryto zužuje a rieka tajuplne meandruje mnohými zákrutami.
Občas podplávame spleť konárov, cez koruny stromov vidíme strmé zrázy. Pokračujeme asi pol hodiny do vnútrozemia až k miestu, až narazíme na plytčinu a musíme sa vrátiť.
Nikdy nekončiaca nedeľa na Huahine
Z Raiatey vyplávame k nášmu poslednému cieľu v očakávaní ďalších zážitkov. Na rozdiel od pradávnych Polynézanov nás nesie moderná loď a cestu nemusíme hľadať podľa hviezd.
Cez komfort nášho katamaránu a vymoženosti modernej navigačnej techniky prináša putovanie na jachte po ostrovoch vrcholnú porciu romantiky aj dobrodružstva.
Ostrov Huahine nás víta krásnou plážou v mestečku Fare a ospalou atmosférou akoby nikdy nekončiacej nedele. Požičiavame si bicykle a na nich sa chystáme preskúmať ostrov.
V dedinke Maeva sme navštívili tradičný polynézsky dom a obdivovali sme prastaré kamenné rybie pasce.
Loďou sa dá po lagúne dostať až na juh, k zátoke Avea. Tu zakotvíme pri nádhernej pláži a na motorovom člne pokračujeme k južnému mysu na šnorchlovaciu lokalitu.
Pripadám si medzi panenskými ostrovčekmi ako na samom konci sveta. Aj naša cesta je vlastne na konci, zostáva nám už iba ísť po vetre, preplachtiť späť na Raiateu do maríny....