O svojej ceste po svete napísal blog Celú zimu som žil a pracoval v Ázii ako digitálny nomád. Toto som sa naučil. A nie je to žiadna oslava dobrodružného spôsobu života. Priznáva, že všetko zidealizoval a zistil o sebe, že tento spôsob život zrejme nie je pre neho.
S Rolandom Vojkovským sme sa rozprávali o nomádení, práci aj o tom, prečo je podľa neho Ázia príliš drahá. Podľa neho, omnoho výhodnejšie je žiť a pracovať na východe Slovenska.
- Prečo ste sa rozhodli vycestovať do sveta a stať sa digitálnym nomádom, čo vás na tom priťahovalo?
Najviac ma priťahovala moja naivná predstava o tom, aké to bude. O digitálnom nomádstve som si prečítal veľa článkov a v podstate všetky ospevovali to, aké je to úžasné a lacné.
Rozprával som sa s viacerými digitálnymi nomádmi a tí hovorili o nomádení ako o najlepšom životnom štýle. Predstava totálnej slobody ma lákala, a tak som kúpil letenky. Potom už nebolo cesty späť. :)
- Ktoré krajiny ste precestovali a ako ste tam fungovali?
Chceli sme ich precestovať viac, ale nakoniec sme žili len v Thajsku a vo Vietname. Možno to bude znieť zvláštne, ale naše dni boli skoro stále o tom istom. Väčšinu dňa sme strávili prácou. Niekedy sme pracovali na hoteli, inokedy v kaviarni. Podľa toho, kde práve fungoval internet.
Najväčší rozdiel oproti životu na Slovensku bolo asi to, že sme nerobili žiadne domáce práce. Jedli sme v reštauráciách, izbu nám pratali upratovačky a špinavé oblečenie sme odniesli do práčovne.
Vo Vietname sme bývali pri pláži, takže počas pekných dní sme na nej strávili približne dve hodiny denne. Za päť mesiacov v Ázii sme absolvovali len tri väčšie výlety.
- O spojení cestovania a práce sa hovorí ako o ideále, spojíte zážitky, spoznávanie nových krajín a aj si zarábate na život. Je to vždy také ružové?
Niektorým ľuďom tento štýl vyhovuje a tak ho propagujú všade, kde sa dá. Spoznávanie nových krajín je cool, exotické jedlá sú cool a zarábanie cez internet? Mega cool.
Ale potom je tu aj druhá strana. S manželkou sme počas piatich mesiacov v Ázii pracovali viac ako na Slovensku. A výsledok? Napriek vyššiemu pracovnému nasadeniu sa naše úspory zmenšili približne o päť tisíc eur.
Ceny boli oveľa vyššie ako tie, o ktorých sme čítali na internete. My sme tak boli nútení pracovať viac, aby sme ten rozdiel aspoň ako-tak vykryli. Ako som písal v predchádzajúcej odpovedi, za celý čas sme boli na troch väčších výletoch. Pre nás teda nomádenie dopadlo tak, že sme si ani nezarobili, ani veľa nepocestovali.
- Kedy ste si prvýkrát uvedomili, že toto zrejme nebude vaša cesta?
Na vlakovej stanici v Chiang Mai („hlavné mesto digitálnych nomádov“) nás privítal nepríjemný zápach a taxikári, ktorí na nás chceli zarobiť čo najviac. Po príchode na náš prvý hotel nás privítali obrovské šváby na recepcii (v izbe sme ich našťastie nevideli). Zložili sme si veci a išli sme sa najesť na trhy, kde nám vôbec nechutilo.
Ďalšie dni už ale boli lepšie. Po pár dňoch sme sa v Chiang Mai zabývali. Mali sme lepší hotel, vedeli sme, kam sa ísť najesť a kde si nakúpiť. Nomádenie sa nám zapáčilo. Po dvoch mesiacoch v Thajsku sme ale museli túto krajinu opustiť a vo Vietname nás už čakali úplne iné nástrahy. :)
- Zrejme ste sa na cestu dlho pripravovali, študovali, identifikovali už vopred riziká. Dá sa vôbec odhadnúť, čo vás čaká, že to nemusí byť vždy iba ideálne?
Na nomádenie sme sa pripravovali niekoľko mesiacov. Prečítali sme asi všetky relevantné blogy v slovenčine a v angličtine. Vedeli sme teóriu - ako to funguje s vízami, ako hľadať ubytovanie, že si máme zobrať viac platobných kariet a podobne.
Na niektoré veci sa ale bežný človek nepripraví. Napríklad my sme o Čínskom novom roku začali tušiť až keď nás v lietadle do Vietnamu privítali slovami „Happy new year“.
Po prílete sme zistili, že väčšina podnikov a reštaurácii je zatvorená. Jeden večer sme 3 hodiny chodili popri pláži a hľadali otvorenú reštauráciu s primeranými cenami. Nenašli sme a nakoniec nás zachraňovala sáčková polievka z hotelového minibaru.
- Čo považujete za najväčší problém takéhoto spôsobu života?
Je toho viac. Náš najväčší problém bol, že všetko bolo drahšie ako sme čakali. Kvôli tomu sme sa vždy museli pozerať na ceny a nemohli si užívať toľko, koľko by sme chceli.
Nomádenie pre nás bolo tiež ohraničené dátumami. Ak by naše víza neboli obmedzené, nomádilo by sa nám oveľa lepšie. Naše thajské víza končili práve v čase, kedy bol Čínsky nový rok a cena leteniek aj hotelov po celej Juhovýchodnej Ázii bola na ročných maximách.
Ďalším problémom bola izolácia a osamelosť. V Thajsku sme sa najviac kamarátili so „spolunomádmi“ zo Slovenska a Českej republiky. Poznali sme aj niekoľko „lokálnych“, ale z väčšiny Thajcov sme mali pocit, že im ide len o naše peniaze.
Vo Vietname už žiadni Slováci a Česi neboli. Tak sme sa snažili viac komunikovať s lokálnymi. A tu sme narazili na problém - takmer nikto z nich nevedel po anglicky. Ak by sme veľmi chceli, tak by sme určite nejakých priateľov našli, ale to veľmi nie je štýl dvoch introvertov. :)
Ešte poznámka: Keďže sme cestovali ako pár, nemali sme takú potrebu sa socializovať a spoznávať nových ľudí. Ak by sme si aktívne hľadali nových priateľov, určite by sme niekoho našli.
- Niektorí cestovatelia nedajú na digitálne nomádstvo dopustiť a odmietajú sa vrátiť do "normálnej" práce, je to aj o povahe, nastavení?
Áno, určite záleží na povahe. Ak je niekto extrovert, má dostatočný budget a rád skúša nové veci, digitálne nomádstvo môže byť pre neho ten najlepší životný štýl. Poznám nomádov, ktorí žijú na cestách už niekoľko rokov a nemenili by.
Keď som písal článok s názvom „Celú zimu som žil a pracoval v Ázii ako digitálny nomád. Toto som sa naučil“, nemyslel som to ako všeobecnú kritiku tohto životného štýlu. Chcel som len popísať svoju skúsenosť a naznačiť, že nomádenie nemusí vyhovovať každému.
A čo sa týka normálnej práce - som šťastný, že ja som si nemusel vyberať medzi nomádstvom a klasickou prácou. Vďaka tomu, že pracujem cez internet, som nezávislý na lokalite a na slovenskej dedine sa mi žije lepšie ako v Thajsku.
Ak niekto dokáže pracovať z thajských pláží, tak to dokáže aj z východného Slovenska. Čím ďalej viac ľuďom stačí na prácu internet a notebook.
Jedným z hlavných ťahákov digitálneho nomádstva je takzvaná geoarbitráž. V skratke: Ak si priemerne zarábajúci Američan, ktorý práve žije v Thajsku, udrží príjmy, aké mal doma, tak za svoje peniaze dostane oveľa viac.
Geoarbitráž sa dá využiť aj na Slovensku. Vďaka internetu si šikovný mladý človek z Michaloviec bez problémov zarobí bratislavský plat. Všetci sa asi zhodneme na tom, že tisíc eur sa v Michalovciach minie výrazne pomalšie ako v hlavnom meste.
- Čo ste počas niekoľkomesačného tripu zistili o sebe, o svojich prioritách, mentálnom nastavení?
Hlavne som si uvedomil hodnotu domova. Mať celý život zbalený v jednom kufri a bývať po hoteloch bola zábava niekoľko týždňov. Potom začal byť tento život trochu únavný a niekedy sme si už veľmi priali, aby sme boli na Slovensku.
Zistil som, že dlhodobé cestovanie nebude nič pre nás. Fotky na Instagrame vyzerajú super, ale byť na cestách niekoľko mesiacov so sebou prináša aj veľa stresov a finančnú záťaž.
Uvedomil som si, ako dobre nám je na Slovensku. Bývame v trojizbovom byte a platíme menej ako za hotelovú izbu v Ázii. Internet je tu oveľa rýchlejší a mesačne ma stojí toľko ako dvojdňová útrata v thajských kaviarňach.
Pitnú vodu si nemusím kupovať, stačí mi otočiť kohútikom. Rozumiem ľuďom na ulici a presne viem, kde čo je. Keď mám chuť sa s niekym stretnúť, tak stačí jeden telefonát. Na Slovensku máme zázemie, rodinu, priateľov, spoločenstvo a všetko, čo potrebujeme na dobrý život.
- Ľutujete, že ste sa na to vôbec dali alebo to považujete za dobrú skúsenosť?
Určite to neľutujem. Život digitálneho nomáda v Ázii bol môj sen. Keby som si ho nesplnil, pravdepodobne by som si stále myslel, že ma to spraví šťastným. Vďaka tejto skúsenosti si vážim Slovensko viac ako kedykoľvek predtým a pomaly si hľadáme to správne miesto, kde sa usadíme.
- S odstupom času, možno už veľa vecí prehrmelo, nešli by ste opäť do sveta?
Do sveta ešte určite pôjdeme. Už teraz sa teším na dovolenku pri mori, počas ktorej si naozaj oddýchnem a nebudem pracovať 8 a viac hodín denne.
A či si niekedy ešte vyskúšame digitálne nomádstvo? To sa uvidí. Momentálne máme iné priority. Na druhej strane, obaja neznášame zimu, takže sa začíname pohrávať s myšlienkou stráviť napríklad celý január niekde na Kanárskych ostrovoch. Nad polročnými cestami po Ázii zatiaľ nepremýšľame. :)