Horolezec zdolávajúci Mount Everest, ktorý si myslí, že vstúpi na nepoškvrnený sneh, len žasne, píše agentúra AFP. "Je to nechutné. Hore sú tony odpadkov," hovorí Pemba Dordže Šerpa, nepálsky horský vodca, ktorý na Mount Everest vystúpil osemnásťkrát.
Od 90. rokov minulého storočia, kedy odštartovali komerčné expedície, sa stal 8.848 metrov vysoký vrchol vo veľkom navštevovaný. Len tento rok na jar naň vystúpilo najmenej 600 ľudí.
Za popularitu veľhory platia "špinavú" daň
Horolezci, ktorí si doprajú výstup, niekedy len málo dbajú o to, akú tu zanechávajú ekologickú stopu. A tak je Mount Everest posiaty odpadkami. Nepál sa však snaží situáciu zvrátiť.
#BreakingNewsMonsterEdition
— Michelle Cole (@michellecole714) 5. července 2018
Climbers are blaming the Yeti for the 50 tons of rubbish left on Mount Everest. pic.twitter.com/DUumxQZBgz
V posledných piatich rokoch požaduje od expedície kauciu vo výške 4000 dolárov (3.412 eur), ktorú vráti v prípade, že každý horolezec znesie dole najmenej osem kilogramov odpadkov.
Na tibetskej strane (Mount Everest leží na hranici medzi Čínou a Nepálom) žiadajú úrady rovnakú sumu a dokonca horolezcom vymeriavajú pokutu vo výške 100 dolárov (85 eur) za každý chýbajúci kilogram.
Podľa Výboru pre kontrolu znečistenia Sagarmatha (SPCC) vlani horolezci na nepálskej strane zniesli dolu 25 ton pevného odpadu a 15 ton ľudského odpadu. V tohtoročnej sezóne priniesli ešte väčšie množstvo odpadkov, ale to je stále len časť toho, čo ľudia na hore zanechajú.
Podľa SPCC len polovica horolezcov splní limit. Prepadnutá kaucia je totiž len kvapkou v mori desaťtisícov dolárov, ktoré každý z nich za výstup na Mount Everest zaplatí.
Problém Mount Everestu: neskúsení a ľahostajní horolezci
Podľa Pemba Dordžího Šerpu je hlavným problémom ľahostajnosť návštevníkov. Tým skôr, že oficiálni činitelia môžu privrieť za úplatok oči. Cenová vojna medzi rôznymi operátormi vedie k tomu, že sa Mount Everest stáva prístupným pre čoraz viac neskúsených horolezcov.
Lacnejšie expedície ponúkajú výstup za 20 tisíc dolárov (17 tisíc eur), zatiaľ čo tie prestížnejšie môžu požadovať okolo 70 tisíc dolárov (60 tisíc eur). Horolezecký veterán Damian Benegas si myslí, že príliv menej skúsených ľudí na veľhoru zhoršuje problém ekologickej stopy.
This is a picture of Mount Everest...
— TheodorouBané (@TheodorouB) 3. července 2018
?? pic.twitter.com/gv4POVhTN3
Predtým si horolezci sami niesli väčšinu svojho vybavenia, dnes to však nováčikovia nezvládajú. To musia obstarať nosiči. Šerpovia (etnikum obývajúce pohorie Himaláje v Nepále - jeho najvyššiu časť pri hraniciach s Tibetom, pozn. red.) tak musia nosiť vybavenie klienta a nie sú potom schopní znášať dolu smetiaky, vysvetľuje Damian Benegas a vyzýva agentúry, aby verbovali viac vysokohorských nosičov.
Ochrancovia životného prostredia sa tiež obávajú, aby znečistenie Mount Everestu nezasiahlo vody v údolí. Dnes sa exkrementy horolezcov zo základného tábora prevážajú do najbližšej dediny, kde sa hádžu do priekopy.
"Počas monzúnu sa dostávajú až do rieky," vysvetľuje americký inžinier Garry Porter. Jeho tím chce postaviť kompostáreň pri základnom tábore, kde by sa exkrementy menili na hnojivo.
Podľa Anga Ceringa Šerpu, bývalého prezidenta horolezeckej asociácie v Nepále, by bolo riešením vysielať tímy, ktoré by odpad zbierali. Jeho operátor Asian Trekking, ktorý zdôrazňuje ekologickú stránku svojich expedícií, tak zniesol za posledných desať rokov 18 ton odpadu.
"Nie je to ľahká práca. Vláda musí motivovať skupiny k upratovaniu a prísnejšie vyžadovať plnenie predpisov," hovorí.