V pondelok predpoludním sa v záhrade Prezidentského paláca uskutočnila nevšedná slávnosť. Bulharská veľvyslankyňa na Slovensku Jordanka Čobanovová zasadila prvé korene unikátnej ruže dovezené na Slovensko priamo z Bulharska. Ide o olejnatú ružu pôvodom z Blízkeho východu, ktorá sa v Bulharsku pestuje už viac ako tri storočia.
Balkánska krajina tak dala Slovensku darček k nedeľňajšiemu 100. výročiu založenia prvej Československej republiky. Zároveň si obe krajiny pripomenuli 25. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi Slovenskom a Bulharskom, ako aj 100. výročie diplomatických vzťahov medzi Bulharskom a Československom. Práve Bulharsko totiž bolo medzi prvými krajinami, ktoré uznali nezávislé Československo.
Korene olejnatej ruže sa musia uložiť do zeme pred zimou, zvyčajne koncom októbra. Prvé olejnaté a dekoratívne ruže v prezidentskej záhrade by mali vykvitnúť koncom mája budúceho roka. „Z tejto ruže sa vyrába niekoľko zaujímavých produktov, ako parfémy, sladkosti či džemy ale napríklad aj pálenka,“ povedala v slávnostnom príhovore Čobanovová, ktorá si pri tejto príležitosti obliekla tradičné bulharské šaty s motívom ruží (na snímke).
Zaujímavá história
Ruža z Bulharska má veľmi zaujímavú históriu, ktorá je spojená s tradíciou pestovania kvetín v tejto krajine. Už v polovici 19. storočia sa hovorí o existencii Údolia ruží v oblasti medzi bulharskými mestami Kazanlak, Karlovo a Strelcha.
Olejnatá ruža, ktorá sa pestuje v Bulharsku na výrobu ružového oleja, je známa aj pod názvom Kazanlacká ruža. Táto kvetina je typu Rosa damascena var. trigintipetala. Jej lupienky sa používajú na výrobu ružového oleja a ružovej vody. Spracované lístky a plody Kazanlackej ruže sú bohaté na vitamín C a taktiež sa úspešne používajú ako krmivo pre domáce zvieratá. Plantáže ruží majú aj protierózne funkcie v oblasti, v ktorej sa kvetiny pestujú.
Bulharský ružový olej je je vysoko kvalitný. Všetky svetoznáme parfumové spoločnosti ho používajú vo svojich receptoch nielen kvôli osobitnej príjemnej vôni, ale aj pre jeho schopnosť zabezpečovať parfumu dlhú trvanlivosť. Pre jeho vysokú cenu ho nezriedka volajú aj „tekuté zlato“. Okrem Bulharska patria medzi výrobcov ružového oleja aj Turecko, Maroko, Mexiko, Irán, Irak, India, Juhoafrická republika, Saudská Arábia, Egypt či Čína.
Kvality Kazanlackej ruže sú dané vo veľkej miere podmienkami, v ktorých sa pestuje. Osobitná kombinácia podnebia, pôdy a prioritného pestovania v Údolí ruží do značnej miery určujú kvalitu ružového oleja.
Vývoj olejnatej ruže je úzko spojený s Údolím ruží. Zahŕňa údolia miest Karlovo a Kazanlak, ktoré sú súčasťou východných balkánskych polí.
V údolí ruží
Údolie ruží sa vyznačuje relatívne miernym kontinentálnym podnebím. Priemerné mesačné a ročné teploty v Údolí ruží sú vyššie ako v susedných oblastiach. Zima je teplá a leto chladné, čo je obzvlášť priaznivé pre rast Kazanlackej ruže. Typické pre Údolie ruží je pomalý nárast teploty v marci a apríli. To prispieva k pomalšiemu vývoju Kazanlackej ruže a chráni ju pred mrazom.
Jar v Údolí ruží je dlhšia a chladnejšia, s citlivými amplitúdami medzi dennou a nočnou teplotou. To je priaznivá a nevyhnutná podmienka pre úrodu a kvalitu ružových lupienkov. Ročný úhrn zrážok je nad priemerom v krajine. Najviac zrážok je na jar a začiatkom leta, najmenej v zime.
Rozloženie zrážok počas mesiacov je priaznivé pre rozvoj ružových kríkov, tvorbu generatívnych orgánov a hromadenie éterického oleja. Údolie ruží je chránené pred silnými vetrami.
Najnovšie výskumy a štúdie ruže hovoria o jej antioxidačných, antibakteriálnych aj antimikrobiálnych vlastnostiach. Produkty z nej sú vhodné proti kašľu aj iným zdravotným ťažkostiam. Bolo tiež preukázané, že ruža pôsobí ako prirodzený faktor, ktorý chráni pred slnečným žiarením. V homeopatii sa aplikuje na sennú nádchu.
Z kvetinových lupienkov Kazanlackej ruže sa pripravujú džemy, marmelády, želé a likéry. Výrobky získané spracovaním ružových lupienkov sa používajú v kulinárskom priemysle ako príchute a farbivá. Zaujímavý je tiež ružový med.
Tisícročia tradícií
Samotné pestovanie ruží má pritom tradíciu siahajúci tisícročia do histórie. Začalo sa v dávnych dobách v Indii a Egypte. Spočiatku ruža sa používala na výrobu voňavých olejov potrebných pre náboženské rituály. Neskôr sa začala široko používať v rôznych formách v medicíne. Na liečbu ochorení sa využívajú čerstvé aj suché ružové lupienky, napríklad prášok zo suchých či šťava z čerstvých lupienkov, ďalej ružový sirup, semeno ruže, listy aj stonky. Ruže boli vyhlásené za posvätnú rastlinu.