Pripomína to tu cimermanovský výraz: "Otvoril si krčmu, ale chodili mu tam ľudia." Zbigniew Aftaruk vidí turistov v Podlesí rád, davy turistov si však nepraje. Napriek tomu, že v Borsukách prevádzkuje penzión Dwór Zaścianek.
V galérii nahliadnite do krás poľského Podlesia:
"Návaly ľudí by znížili kvalitu, ktorú ľuďom v súčasnosti môžeme ponúknuť," vysvetľuje muž v strednom veku. Ľudia v Podlesí sú preslávení pohostinnosťou, s prázdnym žalúdkom vás tu dlho rozjímať nenechajú, uvádza iDnes.cz.
Gastronomickým zážitkom je ochutnávka tamojších zagubov, či doborty zvanej pierekaczewnik. Zážitkom je aj sledovať prípravu tradičného zákusku sękacz. Kus dreva napichnutý na vidlicu nevyvolá v človeku na prvý pohľad chuť do jedla.
Akonáhle však na ňom nad ohňom postupne pribúda jedna vrstva cesta za druhou, začne sa okolím roznášať príjemná vôňa. K čomu prirovnať výslednú chuť? Snáď k tradičnej českej alebo slovenskej bábovke.
Vytráviť toto kalorické štvorchodové menu vám pomôže návšteva množstva zaujímavých miest, ktoré Podlesie ponúka. Keď už sme začali v Borsukách, vzdialených len pár kilometrov od hraníc s Bieloruskom, určite stojí za to spojiť ich návštevu s výletom po rieke Bug.
Časť jednej z najdlhších poľských riek si môžete vychutnať napríklad z paluby katamaránu. Vystúpiť môžete v Mielniku, kde sa nachádza zámková hora s krásnym výhľadom na okolie alebo šesťhektárová vinica. Áno, aj v Poľsku majú radi víno.
Bielovežský prales schováva zubry
Ako už napovedá názov vojvodstva, vôňa dreva je v Podlesí naozaj všadeprítomná. Krásne drevenice s vkusným interiérom poskytujú návštevníkom romantické ubytovanie, avšak najväčšou a najpôsobivejšou koncentráciou dreva je jednoznačne Bielovežský prales (Bielovežský národný park).
Minúť ho pri potulkách Podlesím je podobné ako ignorovať pri návšteve Paríža Eiffelovu vežu. Oblasť rozkladajúca sa na území Poľska a Bieloruska je nielen domovom tisícov dlhoročných stromov, ale aj živočíšnych druhov.
Najznámejším reprezentantom panenského lesa, kde je príroda po celé stáročia ponechaná svojmu osudu, je zubor európsky.
Pri prehliadke pralesa musíte mať na toto zviera šťastie, bežne sa totiž presúva najmä v období, keď tu nie sú návštevníci. Ak sa so zubrom nestretnete pri prehliadke Bielovežského pralesa, s istotou ho uvidíte v ohrade len pár kilometrov vzdialenej Rezervácie zubrov alebo napríklad v Kiermusoch, ktoré sú vzdialené len pár desiatok kilometrov.
Náboženská križovatka: Mešitu navštívil aj princ Charles
Či už ste veriaci alebo nie, v Podlesí na vás dýchne duchovno. Oblasť je náboženskou križovatkou, kde sa na niekoľkých desiatkach kilometrov štvorcových striedajú kostoly a kláštory s mešitami a synagógami. V Podlesí sa nachádza najvýznamnejšie pútnické miesto pravoslávnych kresťanov v Poľsku.
Tamojšia Svätá hora Grabarka je obsypaná tisíckami krížov, ktoré sem nosia veriaci. Podľa legendy totiž boli na Grabarke vyliečení aj z ťažkých chorôb práve tí, ktorí na nej vztýčili kríž. Kláštorný komplex s tromi pravoslávnymi kostolmi navštívia ročne desaťtisíce ľudí, najviac 19. augusta v Deň premenenia pána.
Vzácnu návštevu mala v roku 2010 tatárska menšina žijúca v dedinke Kruszyniany. Tamojšiu mešitu si prišiel pozrieť sám princ Charles.
Inšpiratívni ľudia v úlohe staviteľov
Ľudia v Podlesí sú nielen pohostinní, ale aj inšpiratívni. Chcete pár príkladov? V Anusine si nadšenec vlastnými rukami, kameň po kameni, postavil malý zámok. V Tykocine zas iný muž nechal na prelome milénia znova postaviť zámok, ktorý v osemnástom storočí zničil požiar.
No a do tretice, v Korycinoch zjavne bohatý pán postavil obrí komplex Ziołowy Zakątek s bylinnými spa, rozľahlými záhradami, malou zoo aj kostolom. Všetky miesta sú pre turistov otvorené.
Bielostok ako základňa aj cieľ
Vyraziť k nim môžete napríklad z Bielostoku (Białystok). Centrum Podleského vojvodstva slúži návštevníkom ako základňa pre výlety po okolí, ale aj samo o sebe má čo ponúknuť. Jednou z najväčších dominánt študentského mesta je palác Branických.
Na vlastné oči sa môžete presvedčiť, prečo sa komplexu s krásnymi záhradami hovorí "poľské Versailles". Mesto si na niekoľkých miestach pripomína slávneho rodáka Ludwika Zamenhofa.
Tvorca esperanta považoval neexistenciu spoločného jazyka za jednu z hlavných príčin vojnových konfliktov. Esperanto malo byť podľa Zamenhofa využívané v situáciách vyžadujúcich dorozumenie medzi národmi. Muž však zomrel paradoxne v dobe vojnového konfliktu, počas prvej svetovej vojny.