Belgické mesto Bruggy zasahuje proti výletným parníkom, Paríž chce obmedziť prílev zájazdových autobusov, Praha má po krk pivných bicyklov a jedna thajská pláž zakázala prístup turistom úplne.
Hoci turistika prináša zamestnanie a bohatstvo, všade po svete rastie povedomie o jej negatívnych dopadoch, od škôd na životnom prostredí po ničenie štvrtí, odkiaľ kvôli rastúcim cenám odchádzajú starousadlíci, píše agentúra Reuters.
Masová turistika vznikla po druhej svetovej vojne. Svetová organizácia cestovného ruchu pri OSN (UNWTO) zaznamenala v minulom roku 1,4 miliardy turistických príchodov oproti 25 miliónom v roku 1950. Polovica z nich pritom mieri do Európy.
Najviac turistických ciest podnikajú Číňania, v roku 2017 odtiaľ prišlo 143 miliónov ľudí, zatiaľ čo najviac turistov mieri do Francúzska a do Španielska, až 80 miliónov ročne.
Boom je spôsobený rýchlo rastúcou strednou triedou spolu s rozšírením nízkonákladových aeroliniek a internetových cestovných agentúr, vďaka ktorým je cestovanie lacné a jednoduché.
"Zatiaľ čo predtým sa pozeralo na dovolenku takmer ako na privilégium, dnes je vnímaná v podstate ako právo," hovorí Marina Novelliová, profesorka turizmu a medzinárodného rozvoja z univerzity v Brightone.
Podľa nej ministerstvo a turistické úrady merajú úspech výlučne podľa zvyšujúceho sa počtu návštevníkov. "Tento model už nefunguje, a to je asi to najdôležitejšie zistenie, ktoré je potrebné pochopiť," pokračuje Novelliová.
Preľudnenie niektorých miest a ich premena na takmer zábavné parky pre turistov podľa nej môže zničiť čaro, ktoré turistov do destinácií láka. "Ak budeme sledovať len čísla a nebudeme detailnejšie skúmať ekonomické a spoločenské dopady, a tiež vplyvy na životné prostredie, riskujeme, že zabijeme sliepku, ktorá znáša zlaté vajcia," uzatvára profesorka.
Jedným z fenoménov, ktorý posilňuje hlasy vystupujúce proti turizmu, sú platformy umožňujúce krátkodobé prenájmy, ako napríklad Airbnb, ktoré miestni aj odborníci často vinia zo zvyšovania cien nájomného a premieňania mestských častí.
V Paríži je v ponuke asi 60-tisíc domácností na prenájom, v Amsterdame 19 600, v Barcelone 18 300, v Prahe 13 600 a v Benátkach 8 500, uvádza spoločnosť Inside Airbnb, ktorá upozorňuje na negatívne dopady krátkodobých prenájmov na život v mestách.
Podľa Rochelle Turnerovej, výskumnej riaditeľky Svetovej rady pre cestovanie a turistiku (WTTC), ktorá reprezentuje cestovný a turistický súkromný sektor, je potrebné k problému pristúpiť inovatívnym spôsobom a turistov dostať aj inam, než do preplnených miest.
Zmieňuje napríklad spoločnosť, ktorá vozí ázijských turistov na anglické farmy, kde práve nažlto kvitnú repkové polia. Podľa Turnerovej sa v debate o negatívnych dopadoch turizmu často ignorujú mnohé výhody, ktoré toto odvetvie prináša, napríklad ochrana prírody a divokých zvierat alebo zachovanie budov, ktoré by inak chátrali kvôli nedostatku financií.
"Áno, uznáme chybu, keď sa veci v niektorých miestach trochu vymknú kontrole, ale turizmus nie je zlou správou. Prináša obrovské klady," povedala Turnerová agentúre Reuters.