Predstavte si krajinu, v ktorej je prehreškom už iba pomyslenie na úplatky alebo vybavovanie si vecí pomocou známostí. Miliónové mestá, kde napriek astronomickým cenám za každý voľný kúsok zeme žiadnemu developerovi nenapadne zastavať ani meter zo zelených parkov a záhrad, ktoré tu poskytujú relax generácii za generáciou.
A budovy, v ktorých pojem minimalizmus dosiahol vo vnímaní bežného Slováka úplne nové rozmery. Presne táto charakteristika platí o Japonsku, vzdialenom a exotickom súostroví na opačnej strane zemegule. A dvojnásobne o jeho metropole Tokiu, ktoré patrí medzi najhustejšie obývané mesta planéty.
Poznáte to. Listujete v katalógu či na webovej stránke cestovnej kancelárie a premýšľate, či si doprajete izbu s výhľadom na more, alebo ušetríte a vystačíte si s pohľadom do vnútrozemia.
V Tokiu sa stretnete s mierne modifikovanou verziou tejto dilemy, ktorá vás hneď na úvod pripraví na všadeprítomný minimalizmus. V hoteloch si môžete vybrať izbu s oknom alebo bez okna.
Domy sú totiž postavené tak blízko seba, že je medzi nimi doslova párcentimetrová medzera. A aby si susedia navzájom nepozerali priamo do kuchyne, nezostávalo Japoncom nič iné, než domy postaviť z dvoch strán bez okien.
Japonci počas stáročí doviedli praktické využitie priestoru do dokonalosti. Hoci je väčšina izieb na slovenské pomery dosť malá, necítite sa tu stiesnene. Aj tie najjednoduchšie hotely sú vybavené špičkovými elektronickými zariadeniami.
Do pomykova vás tak môžu dostať futuristické technologické vychytávky s návodom na použitie v japončine. Neraz pri nich strávite niekoľko minút, kým zistíte, na čo vlastne slúžia.
Mimochodom, práve v Tokiu sa zrodil koncept takzvaných kapsulových hotelov. Tie ponúkajú predovšetkým backpackerom, ktorí majú trochu hlbšie do vrecka, možnosť stráviť noc za pár tisíc jenov v izolovaných kójach pripomínajúcich kapsuly vesmírnej lode.
V ruchu veľkomesta
Keď po prílete na jedno z dvoch ultramoderných letísk Haneda alebo Narita okamžite nepadnete do hotelovej postele a budete premýšľať, kde začať so spoznávaním Tokia, každý virtuálny aj živý sprievodca vám poradí jediné miesto – Šibuju.
Štvrť vychýrená nočnou zábavou a gastronomickými zážitkami má obvzlášť po zotmení svoje čaro. Zo všetkých strán na vás žmurkajú pestrofarebné neóny a žiaria výklady obchodov.
Nebuďte prekvapení, keď vás ovládne nástojčivý pocit, že ste tu už v niektorom zo svojich predchádzajúcich životov boli. Áno, práve toto je obľúbená lokalita producentov akčných snímok, v ktorých hrdinovia bojujú proti potetovaným členom obávanej japonskej mafie jakuza ovládajúcim všetky možné bojové umenia.
Na rozdiel od filmov sa v tokijskej realite budete cítiť absolútne bezpečne a žiadnych nebezpečných mafiánov nestretnete. Teda aspoň o tom nebudete vedieť. Minimalizmu sa však nevyhnete ani v Šibuji.
Najmä ak si sadnete do niektorej zo všadeprítomných kaviarničiek, do barov so stoličkami pre pár ľudí alebo do podnikov rýchleho občerstvenia, kde si môžete dať suši alebo aj na Slovensku čoraz obľúbenejšiu výdatnú rezancovú polievku ramen.
S partnermi či pár priateľmi si tu vychutnáte také žiadané súkromie uprostred ruchu miliónového megapolisu.
Ak ste v minulosti navštívili Taiwan, Čínu či Južnú Kóreu a myslíte si, že východnú Áziu už poznáte celkom dobre, Tokio vás rýchlo vyvedie z omylu. Hoci mesto, v ktorom žije 14 miliónov ľudí a jeho celková aglomerácia sa blíži k 40 miliónom obyvateľov, vám na prvý pohľad môže pripadať trochu chaotické, po čase prídete na to, že v ňom vládne zvláštny poriadok.
Je spôsobený predovšetkým maximálnym zmyslom Japoncov pre disciplínu. A tak nech už sa vydáte na nočné potulky Šibujou alebo uprednostníte nákupy na Ginze, jednej z najdrahších obchodných ulíc sveta, všade sa stretnete s dodržiavaním predpisov, so zdvorilým správaním aj s príjemnou, i keď možno trochu uponáhľanou atmosférou.
„Vo svojej histórii sme zažili mnoho ťažkých chvíľ, vždy sme sa však zdvihli a vrátili sa ešte silnejší. A to aj vďaka tomu, že držíme spolu i v najkritickejších okamihoch,“ vysvetľuje japonskú mentalitu Tošinao Maeda, riaditeľ Japonsko-českej spoločnosti a generálny manažér oddelenia zámorských predajov koncernu The Japan Steel Works.
Priamym dôsledkom tejto mentality je absolútny pocit vzájomnej dôvery. Ľudia si vonku nechávajú odomknuté bicykle, tovary sú vyložené pred obchodíkmi a predavačom ani len nenapadne, aby kontrolovali, či si niekto nevzal nejakú drobnosť bez zaplatenia.
Poctiví sú takisto developeri, ktorí stavajú aj tie najvyššie mrakodrapy tak, že prežijú bez ujmy silné zemetrasenia a zúrivé tajfúny.
Vzájomný rešpekt a úctu človeka voči človeku tu cítiť doslova na každom kroku. Ozaj, videli ste už uprostred husto obývanej štvrte železničný priechod so závorami na malom chodníku určenom pre chodcov a cyklistov? Ak ešte nie, v japonskej metropole ho zaručene zbadáte.
Na rozdiel od Naí Dillí, Pekingu či niektorých iných metropol ázijského kontinentu je smog v Tokiu minimálny. Áno, sčasti je to aj zásluhou toho, že mesto leží na brehu Tokijského zálivu.
Keď sa však započúvate do zvukov ulice, zistíte, že veľká časť áut sú buď elektromobily, alebo hybridné vozidlá. Vzduch v meste je teda relatívne čistý. Nech vás pritom nepomýli, že Japonci často nosia na tvárach rúška. Z veľkej časti je to v dôsledku ich ohľaduplnosti voči ostatným. Ak sú totiž prechladnutí alebo ich trápi kašeľ, nechcú šíriť baktérie do ovzdušia.
Stretnutie s gejšou pod sakurou
Tokio však nie sú len blikajúce neóny a vysoké budovy. Kým nákupné a kancelárske štvrte vyrástli v priebehu niekoľkých posledných dekád, paláce cisárov, samurajov či predstaviteľov budhistického a šintoistického náboženstva sú tu stáročia, ak nie tisícročia.
Japonská metropola skrátka predstavuje dokonalú symbiózu moderného života s dávnou históriou. Najlepšie sa o tom presvedčíte vo štvrti Čijoda, kde sídli palác japonských cisárov.
Práve tu minulý mesiac vzdali politici a monarchovia z celého sveta vrátane slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej hold novému japonskému cisárovi Naruhitovi, ktorý koncom novembra nastúpil na trón.
Pokračuje tak vo vládnutí cisárskej dynastie Jamato, ktorej sa Japonci klaňajú takmer už 2 680 rokov. Prechádzka po parkoch a záhradách cisárskeho komplexu príde po zhone v rušných nákupných uliciach vhod.
Na historických miestach Tokia pochopíte, že hoci Japonci priniesli svetu mnohé technológie a ich mestá, rýchlovlaky šinkansen či letiská patria medzi najvyspelejšie na svete, stále si zachovávajú nespochybniteľnú úctu k pôvodným hodnotám a tradíciám.
Pod rozkvitnutou čerešňou sakura sa tak na vás usmeje mladá žena v pestrofarebnom kimone a vy budete váhať, či ste práve nepozdravili legendami opradenú gejšu. Mimochodom, k umeniu tradičnej japonskej spoločníčky tu vedú dievčatá už od útleho veku.
Na zelené zákutia však nenarazíte len v historických častiach. Neraz sa v nich ocitnete aj na tom najneočakávanejšom mieste. Až vás prekvapí, že dosiaľ odolali developerom bažiacim po výstavbe nového supermoderného komplexu.
Aký je to rozdiel oproti Slovensku, si naplno uvedomíte napríklad v rozľahlej botanickej záhrade s jazierkami plnými rýb v absolútnom centre mesta. Záhrada je súčasťou jedného z najkomfortnejších tokijských hotelov Chinzanso, ktorý pravidelne hostí špičky politického, spoločenského, kultúrneho aj obchodného života z celého sveta. Práve tu počas svojej návštevy Tokia bývala prezidentka Čaputová či jej ukrajinský kolega Volodymyr Zelenskyj.