Karolína Fišerová so svojou rodinou žije a podniká na karibskom ostrove Roatán. V súčasnej dobe je ostrov podľa jej slov skoro prázdny a situácia tu nevyzerá najlepšie, niektorí ľudia nemajú ani na základné potraviny.
"Ľudia na ostrove sú úplne bez prostriedkov. Zamestnávatelia ich nemajú z čoho vyplácať. Tu už sa nebavíme o zdravotnej kríze, ale o počiatku humanitárnej katastrofy. Nezabudnite, že tu nefunguje žiaden sociálny a zdravotný systém pomoci štátu. Zvládame zaistiť našich zamestnancov a ich rodiny, ale rodiny žijúcej v okolí nášho hotela už nie," hovorí.
V Karibiku žijete už niekoľko rokov a vlastníte tu aj malý rezort. Ako sa vás dotýka súčasná situácia?
Naše životy sú s ostrovom späté už niekoľko rokov. Je to náš domov. Súčasná situácia nás zasiahla ako po pracovnej stránke, tak aj osobnej. Ako hotelieri sme teraz v bezvýchodiskovej situácii.
Hranice štátu Honduras sú uzavreté. Nie je možné pricestovať ani odcestovať. Žiadny turista sa k nám nedostane. Postupne posúvame rezervácie našich hostí a dúfame, že sa situácia čo najskôr upokojí.
Celý náš rezort je v tejto chvíli uzavretý a my sme bez akýchkoľvek príjmov. Druhá rovina je tá osobná. Ľudia na ostrove sú úplne bez prostriedkov. Zamestnávatelia ich nemajú z čoho vyplácať.
Tu už sa nebavíme o zdravotnej kríze, ale o počiatku humanitárnej katastrofy. Nezabudnite, že tu nefunguje žiaden sociálny a zdravotný systém pomoci štátu. Zvládame zaistiť našich zamestnancov a ich rodiny, ale rodiny žijúcej v okolí nášho hotela už nie.
S tým potrebujeme pomôcť. S našimi zamestnancami sme sa spravodlivo rozdelili, rozdali, zásoby z hotelovej kuchyne a pre ostatných nakupujeme potravinové balíčky. Pomáha nám v tom zbierka, ktorú pre ostrov organizujeme.
Ako to na ostrove teraz vyzerá a aké opatrenia tu platia?
Na ostrove platí zákaz vychádzania vo večerných hodinách a zákaz združovania. Sú uzavreté všetky pláže, reštaurácie a bary, lekárne, čerpacie stanice a služby. Nefunguje verejná doprava.
Obchody s potravinami sú už otvorené, ale je presne dané, že obchod smie navštíviť iba jeden člen rodiny, jeden deň v týždni. Tento deň sa určuje podľa toho, na aké číslo končí váš preukaz totožnosti.
Všetko stráži pri vstupe polícia a armáda. Niektoré mestá na pevnine sú úplne uzavreté ako aj letisko. Pristáť môžu iba vládne lietadlá, ktoré majú povolenie na evakuáciu svojich občanov.
Posádka nesmie opustiť palubu. Platia tu pravidlá pre dezinfekciu rúk, nosenie rúšok a udržiavanie odstupov.
Dodržujú ľudia vládne opatrenia?
Ľudia sa snažia opatrenia dodržiavať. Pláže sú prázdne, reštaurácie uzavreté. Lode takmer nevidíte. Všeobecne sa dá povedať, že situácia je pokojná, ale plná strachu o budúcnosť.
Ľudia si tu vedia vystačiť aj s málom. Vedia, že sa v hlavnej sezóne sa majú lepšie, mimo sezóny je to horšie, ale vedia s tým pracovať. Táto rana však prišla nečakane a uprostred hlavnej sezóny.
Je na Roatane dostatok základných potravín?
Áno, po opätovnom otvorení obchodov je potravín dostatok. Zásobovacie lode majú ako jediné povolenie priplávať k ostrovu. Potraviny sú, ale ľudia ich nemajú ako zaplatiť.
Takmer celý ostrov je bez práce. Miestni ľudia nemôžu ísť do obchodu a vykúpiť ho, ako to bolo istý čas napríklad v Česku alebo teraz v USA. Nemajú peniaze.
Pracujete v oblasti cestovného ruchu, súčasný stav sa vás musí veľmi dotýkať. Ako sú na tom ostatné hotely a služby?
Sme všetci na rovnakej lodi. Sme bez príjmov a prosíme našich budúcich hostí, aby svoje rezervácie nerušili, ale len posunuli.
Niektorí prišli o prácu zo dňa na deň. Pomôže im vláda?
Na Hondurase neexistuje systém starostlivosti o nezamestnaných, aký poznáme z Česka. Vláda hovorila o pomoci obyvateľom, ale zatiaľ sme nevideli nič, čo by niekomu konkrétnemu pomohlo.
Zostáva len pri sľuboch. To bol jeden z dôvodov, prečo sme sa spojili s ďalšou českou rodinou. Ján a Martin Musilovci z Reality Roatan spoločne s nami pripravujú projekt potravín pre najchudobnejších.
Nakupujeme základné potraviny ako múku, ryžu, fazuľu, detskú výživu a pitnú vodu, ktoré odovzdávame priamo vybraným rodinám v oblasti Sandy Bay, ktorú výpadok práce postihol najhoršie.
Môžu pomôcť aj ľudia z Česka?
Áno, samozrejme! Verte mi, že aj za sto korún dokážete urobiť veľké veci! Hondurasania sú skromní a z múky a fazule vedia vykúzliť tradičné pokrmy. S hlavou sklonenou ďakujeme všetkým, ktorí nám pomáhajú. Každá koruna ide na nákup potravín a priamo do rúk potrebným ľuďom. Žiadne medzičlánky. Jasná a konkrétna pomoc.
Akú náladu pociťujete okolo seba?
Je to mix rôznych emócií. Na jednej strane je radosť z toho, že na ostrove nie je ani jeden prípad nákazy. Ostrov sa naozaj podarilo uchrániť a to je skvelé! Na druhej strane je strach a obavy.
Ostrov je nádherné miesto. Pozeráte sa na pokojný Karibik a len si prajete, aby po obzore zase plávali lode a vrátili sa tak veľmi potrební turisti a s nimi práca pre nás všetkých.
Ostrov je neuveriteľné miesto s neopakovateľnou atmosférou pokoja a pohody. Snáď sa všetko čoskoro vráti.
Je na ostrove dostatok ochranných pomôcok (rúšok, respirátorov, dezinfekcia)?
Kdeže, je to rovnaké ako všade. Rúška ani respirátory nie sú.
Dokázali by ste porovnať situáciu v Karibiku a v Česku?
Sú to úplne rozdielne krajiny, takže je to ťažké. Čo je však spoločné, je obrovská vlna solidarity, ktorú teraz pozorujeme. Z každého z nás sa môže dnes stať hrdina a pomôcť druhému v núdzi.
Nech vyvenčíte psíka staršej susedke, ušijete rúška alebo pomôžete kúpiť vrece fazule a ryže pre tých najzraniteľnejších na ostrove, kde sú všetci bez práce. Dúfam, že ten potlesk, ktorý večer vídame z príspevkov na sociálnych sieťach, bude raz aj pre týchto hrdinov našich všedných dní.