Keby ste sa teraz prešli po Barcelone, počuli by ste vlny, ktoré ticho narážajú do piesku. Všade znie volanie čajok, ktoré krúžia po modrom nebi. Cyklisti, bežci a mladí ľudia na skateboardoch zaplavili chodníky, aby využili chvíľu počas karantény, kedy majú dovolené sa natiahnuť.
To, čo tu chýba, sú turisti. Na konci pláže Barceloneta stojí kultový W Hotel a jeho zaprášený vchod je obohnaný policajnou páskou, napísal spravodajský portál The Daily Beast.
Rovnaká scéna sa opakuje znova a znova v prakticky každej turistickej destinácii v Európe a dokazuje, ako hlboko je kontinent ponorený v koronakríze.
Parížsky Louvre, rímske Koloseum, námestie svätého Marka v Benátkach - všade je prázdno. Pláže od Francúzska po Portugalsko sú pusté, letiská prakticky bez života.
Vyľudnené známe miesta známych európskych destinácií si pozrite v galérii:
Krajiny Európskej únie uzatvorili hranice pre zahraničných turistov, a toto opatrenie bude v platnosti najmenej do polovice mája.
Európa sa síce pomaly preberá zo svojej hibernácie zavedenej kvôli pandémii covidu-19, ale turistický sektor bude posledný, kde sa začne niečo diať.
Podľa Thierryho Bretona, európskeho komisára pre vnútorný trh, sa turistická ekonomika EÚ v hodnote dvoch biliónov dolárov môže v tomto roku kvôli koronakríze prepadnúť až o 70 percent.
V Českej republike tento rok odborníci očakávajú prepad turistických príjmov o 75 percent. V Španielsku, kde turistika prispieva 12 percentami k hrubému domácemu produktu, je prepad odhadovaný na 80 percent - teda 130 miliárd dolárov (približne 120 miliárd eur).
Dosah krízy na cestovanie
Jednou prekážkou je uvoľňovanie koronavírusových opatrení, druhou presuny z miesta na miesto a samotný pobyt. Ak majú byť dodržané zásady spoločenského odstupu, budú reštaurácie a hotely zaplnené len z polovice a polovica miest v lietadlách zostane prázdna.
To je však opak politiky, podľa ktorej fungujú nízkonákladoví dopravcovia, ktorých obchodný model sa zakladá na zaplnení každého sedadla do posledného.
Aby boli záležitosti ešte viac mätúce, ponúkajú niektoré medzinárodné letecké spoločnosti stále letenky do Európy, hoci veľká väčšina návštevníkov nemá povolený vstup.
Napriek týmto problémom sa krajiny ako Chorvátsko a Česká republika, ktorým sa podarilo zvládnuť krízu pomerne dobre, snažia nájsť spôsoby, ako podporiť turistiku a zároveň zabrániť potenciálnej druhej vlne nákazy.
Jedným z možných riešení, o ktorom sa minulý týždeň zmienil chorvátsky minister turistiky Gari Cappelli, by bolo vytvorenie takzvaných covidových pasov, v ktorých by bol zaznamenaný zdravotný stav držiteľa.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie a ďalších subjektov by však taký plán mohol byť príliš riskantný.
Chorvátsko zatiaľ zaznamenalo len asi 2 000 prípadov nákazy koronavírusom a 77 úmrtí, a vyhlo sa tak tragédii, aká zasiahla Veľkú Britániu, Taliansko alebo Španielsko.
Ale aj tak ho zasiahli tragické ekonomické následky pandémie. Turistika zaisťuje 20 percent hrubého domáceho produktu krajiny a vláda očakáva, že sa hospodárstvo krajiny tento rok prepadne o 9,4 percenta.
Prognózy nie sú ružové
Rovnako ako vo zvyšku Európy, ani v Španielsku sa zatiaľ vôbec nehovorí o medzinárodnej turistike. Krajina predstavila postupný program uvoľňovania karantény od nuly do štvorky, pričom posledným krokom je cestovanie medzi jednotlivými španielskymi oblasťami.
Ak všetko pôjde dobre, mohlo by byť cestovanie medzi 17 španielskymi regiónmi obnovené po konci júna.
Taliansko stále v Európe vedie chmúrnu bilanciu, a to z hľadiska najvyššieho počtu úmrtí ľudí nakazených koronavírusom. A tak napriek skutočnosti, že turistický sektor generuje viac ako 13 percent hrubého domáceho produktu krajiny, by zahraniční turisti nemali počítať s tým, že sa v dohľadnej dobe pozrú na niektorú z talianskych pláží.
Musíme len dúfať, že táto európska sezóna s covidom-19 je len aférka na jedno leto, dodal The Daily Beast.