Keď portugalský objaviteľ Jorge Álvares pristál v zálive, bola to len malá rybárska osada. Na brehu stál malý chrám zasvätený bohyni A-Ma. Námorníci z Európy sa pýtali domácich obyvateľov, ako sa toto miesto nazýva. Tí si mysleli, že sa pýtajú na chrám. Tak im odvetili, že A-Ma Kao – chrám bohyne A-ma.
Traduje sa, že práve tento zvuk si Portugalčania zapamätali, mesto nazvali Amacau, neskôr Macao. Číňania ho dnes volajú Áomen, čo znamená brána do prístavu.
Portugalské dedičstvo
Srdce Macaa dnes tvoria staré biele domy, akoby vystrihnuté z Portugalska. Pomedzi ne sa vinú úzke dláždené uličky ako v Lisabone. Steny domov zdobia charakteristické portugalské bledomodro maľované kachličky s námorníckymi motívmi.
Macao je obrovskou herňou.
Keď vystúpite v prístave a uvidíte mrakodrapy a mosty, budete sa cítiť ako v Číne. Ak sa odveziete na ostrov Taipa, medzi tie najväčšie kasína sveta, akoby ste sa preniesli do Spojených štátov.
A keď nasadnete na linkový autobus do starého mesta smerom na Senátne námestie, vystúpite v Portugalsku. Interakcie kultúr a náboženstiev po viac ako štyri storočia zanechali na meste nezameniteľnú stopu.
Koloniálni páni si pre seba vybudovali honosné budovy podľa európskych vzorov. Priniesli so sebou aj svoje náboženstvo, čoho svedkami sú katolícke kostoly a katedrály. V macajskej katedrále sa razom premiestnite do duchovnej atmosféry starej s...
Zostáva vám 85% na dočítanie.