Predvianočný čas pre mnohých znamená návštevu Viedne, Prahy či Budapešti. Poďme sa však pozrieť o kúsok ďalej, do Padovy. Táto severotalianska krásavica ponúkq trhy plné tamojších špecialít, jedinečné pamiatky a nezabudnuteľné krásy v okolí, píše Jakub Hloušek, ktorý sa tam vybral počas prvej nedele tohtoročného adventu, pre idnes.cz.
Približne pred hodinou sa rozvidnelo, ulice i námestia centra Padovy však stále zostávajú poloprázdne. Len pár chodcov sa niekam náhli a smetiari šikovne likvidujú následky predošlej bujarej noci. Studená sychravá hmla v Padove, ktorá sa valí od blízkeho Jadranu či z Pádskej nížiny, skôr evokuje decembrové Polabie než bránu Stredomoria. Ale pár rozdielov tu skutočne zaregistrujeme: vedľa holej aleje v tamojších parkoch sa týčia mohutné olistené koruny stále zelených fikusov a z mrazivého oparu vystupujú štíhle siluety paliem. Táto kombinácia elementov leta a zimy pôsobí veľmi bizarne.
Prvými náznaky oživenia sa ohlásilo rozľahlé oválne námestie Pratt della Valle. Jeho okraje zabrala vozová hradba pojazdných trhovcov, až nadobro zatienila stredový parčík s vodným kanálom a starostlivo vyprojektovanou sochárskou výzdobou. V ponuke prevažuje ázijský textil, spotrebný tovar a predovšetkým veľa lacného gýča. S chladnou scenériou barokových sôch strnulých nad temnou hladinou kanála ostro kontrastujú oranžové plamene, ktoré šľahajú z obrieho plechového kotla. To si však len predajca pečených gaštanov chystá svoje rozmerné „nádobíčko“. Vrátane gigantickej panvice s minimálne dvojmetrovým priemerom.
Po stopách histórie
Pochmúrne dopoludnie je ideálnym časom na návštevu tunajších pamiatok. Najprv vstupujeme do pokojného prítmia monumentálneho chrámu svätej Justíny. Rozostavaný betlehem naznačuje, že Vianoce sa rýchlo blížia. Vnútri sme úplne sami. Iba dôstojný rehoľník biblického symbolického svätého Mikuláša nám zapína osvetlenie oltárneho obrazu. Potom potemnelou chodbou pokračujeme do priľahlého baptistéria.
Medzitým už námestím Prato della Valle korzujú ďalší turisti. Ale pitoreskné uličky bývalej židovskej štvrti stále zívajú romantickou prázdnotou. Zato o pár desiatok metrov ďalej, na námestí Piazza delle Erbe, neochvejne vládne klasická adventná vrava. My sa však rozhodujeme pre prehliadku jednej z kľúčových pamätihodností Padovy, a to bývalého justičného paláca mestského súdu Pallazzo della Ragione. Interiéry veľkolepej budovy totiž taja ohromnú sálu s nádherne zachovanou výtvarnou výzdobou.
Obdobný klenot európskeho stredoveku predstavuje baptistérium pri padovskom dóme. Tiež ono hýri farbami fresiek, ale tu sa skúsený maliar evidentne inšpiroval umením Byzancie. Medzi postavami je údajne zachytený aj básnik Francesco Petrarca.
Pomaly preplávame príjemnými zákutiami, ktoré boli vyhradené prezentácii výtvarníkov. Od hlavnej vravy ich oddeľuje priechod pod vežou rezidencie Pallazzo del Capitanio s priečelím skrášleným orlojom. Avšak oproti pražskému ten tunajší postráda figurálnu časť.
Tesne blízko okraja historického centra sa vedľa podmanivého komplexu svätyne Chiesa degli Eremitani ukrývajú skromné fragmenty antickej Padovy. Avšak návštevu najvýznamnejšej padovskej pamiatky radšej operatívne presúvame na večer, lebo nás čoskoro čaká nádherný zážitok.
Nedobytná Cittadella
Za ním sa presúvame do neďalekého mestečka Cittadella. Internetové zábery mi veľa naznačili, avšak realita predčila všetky očakávania. Sotva sme prešli vidiekom strihnutým predmestím, tak pred nami vystúpila impozantná tehlová hradba vybudovaná na nízkom pahorku. Tá doteraz pevne zviera starobylé mestečko.
Dovnútra možno preniknúť len štvoricou opevnených brán. Na ich omietkach sa stále rysujú emblémy rodu Carraresi, ktorý Cittadellu spravoval počas vrcholu stredoveku. Prechádzame hlavnou ulicou. Turistov je tu minimum, prevažujú miestni. Pred pompéznym priečelím dómu sa týči vianočný strom obklopený klziskom. Pre tunajšiu mládež to je vítaná atrakcia.
Celé centrum mesta dýcha príjemnou provinčnou atmosférou. Sprevádzajú ju ošumelé fasády a autentické zátišia, z ktorých vyžaruje dlhá kontinuita dejín. Rozhodne si nesmieme nechať ujsť prechádzku po hradbách. Bez nej by prehliadka Cittadelly bola ničotným odvarom. Vnútrom mestskej brány sa šplháme na hradobnú ochodzu. Celá trasa okruhu potom dosahuje približne jeden a pol kilometra. Ocitli sme sa štrnásť metrov nad priľahlou zástavbou.
Okolo nás sa tiahne strohá tehlová stena pravidelne posilnená hranolmi obranných veží. Odtiaľ mestečko naplno odhalí svoju diskrétne schovanú tvár, pretože za uličným traktom sa ukrýva mozaika dvorov a záhradiek. Niektoré sú starostlivo upravené, z iných zasa srší útulný taliansky „poriadok“. Každopádne ale tunajší obyvatelia musia byť značne otrlí, keď im nepozvaní prichádzajúci každodenne nakúkajú do súkromia. Hoci línia opevnenia pôsobí úplne kompaktným dojmom, na dvoch miestach bola v minulosti prelomená. Oba úseky sú veľmi krátke. Prvý prekonávame po novo vybudovanom mostíku, druhý sa dočkal opätovnej obnovy.
Vo víre trhov
Súmrak vniesol do centra Padovy explóziu nákupnej a požívačnej horúčky, každý meter stredu mesta obsadili stánkari. Najatraktívnejšia časť pešej zóny je vyhradená predaju tradičných delikates. Čo prístrešok, to iný región. Tu sa na jednom mieste zišli všetky chute Talianska. Od Sicílie cez Sardíniu či Umbriu až po Trentino. Hromady sušených paradajok striedajú gigantické bochníky rozličných syrov, visiace šunky a hlavne pršut. Pochopiteľne nechýba veľmi pestrá variácia olív aj hromady sladkostí. Našu strednú Európu nám pripomenie charakteristická vôňa vareného vína, ktorá sa leje ulicou.
Celá vrava je zabalená tradičnými atribútmi vianočných trhov: záplavou farebných girlánd a množstvom svetelných dekorácií, pouličnými umelcami aj ľahko zalkoholizovanou mládežou. Tlačenica miestami presahuje únosnú mieru. Volíme ústup do sporo osvetlených a ľudoprázdnych uličiek, kde sa okolo kanálov tiahnu chuchvalce hmly. Predel medzi predvianočným rajom a pochmúrnymi padovskými štvrťami je veľmi ostrý.
Pre katolíckych veriacich prináša Padova tiež dôležitý duchovný náboj. Neďaleko od nej prežil koniec života svätý Antonín Paduánský. Pochovaný je pod klenbou tamojšej baziliky, ktorej sa pochopiteľne stal patrónom. Samotný kostol patrí k najväčším talianskym svätyniam. A patrí do šperkovnice drahocenných klenotov cirkevnej architektúry. Práve skončila omša. Pred spovednicou sa vinú rady. Rovnako tak pri bočných kaplnkách s relikviami alebo pozdĺž nablýskaného svätcovho sarkofágu. Výstavba baziliky prebiehala dve dlhé stáročia. Následne bol stredoveký korpus obohatený plejádou neskorších úprav. Tie vyniknú najmä vnútri chrámových priestorov. Farbami, zlatom, leštenými ušľachtilými kameňmi ani štukatérskou sadrou sa naozaj nešetrilo. Výsledkom je pozoruhodný koktail mnohých slohov, z ktorých každá ingrediencia prezentuje najlepšiu ukážku danej epochy.