Streda podvečer (centrum sme navštívili 25. marca) a my sa blížime k novému nákupnému stredisku Galleria Danubia v rakúskom Hainburgu. Keď ho pred týždňom otvorili, Slováci ho vzali doslova útokom. „Asi sedemdesiat percent zákazníkov sme mali zatiaľ zo Slovenska,“ povedal vtedy pre HN vedúci prevádzky siete predajní Deichmann Szabolcs Szerda. Opadlo toto nadšenie? A našli si do obchodov cestu aj miestni?
Luxus nečakajte
Aj takéto otázky víria hlavou, keď hľadáme miesto na parkovanie. Nie je to problém, lebo parkovisko je zaplnené asi z troch štvrtín. Prvý dojem je, úprimne, trošku sklamanie spojené s prekvapením. Centrum je pomerne malé, tvorí ho v podstate akýsi polkruh obchodov zastrešených dreveným previsom. Ako prvá nás zaskočí skutočnosť, že centrum nemá spoločné verejné priestory - každá prevádzka má samostatný vchod od parkoviska, podobný systém Slováci poznajú napríklad z neďalekého Parndorfu. Na celodenné túlanie to teda nie je, okrem jedinej kaviarne si zatiaľ nie je veľmi ani kde posedieť. Očividne to však nebol cieľ. „Nie je to nič nóbl, hoci som myslela, že bude,“ netají sklamanie ani Slovenka Zuzana, ktorá v Hainburgu už niekoľko rokov žije. „No je pravda, že tu chýbali obchody aj pre strednú vrstvu,“ uvažuje.
Zdá sa však, že je skôr výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. Väčšina ďalších oslovených sa zhoduje na tom, že centrum je príjemné spestrenie ponuky obchodov na rakúskej strane hranice. „Sme tu po prvýkrát a prešli sme len dva či tri obchody, ale vyzerá to zatiaľ dobre,“ hovorí manželský pár túlajúci sa pomedzi stojany s oblečením.
Niekde presvedčí cena, všade kvalita
Je pravda, že značky, ktoré tú majú zastúpenie, neohurujú. Z tých známejších aj na Slovensku je to C&A, topánkové CCC a Deichmann či drogéria DM. Čo však udrie hneď do očí, je rozdiel v sortimente. Presnejšie prítomnosť toho kvalitnejšieho. Napríklad kým v slovenských prevádzkach CCC dominujú topánky zo syntetických materiálov, v tunajšej rakúskej sa kožené modely rozkladajú na takmer polovici plochy. Aj pri oblečení sa, žiaľ, potvrdzuje, že na Slovensko akoby smeroval menej kvalitný tovar. Ceny sú v prípade oboch porovnateľné. Markantný rozdiel však vidno v drogérii - okrem širšej ponuky napríklad prírodnej kozmetiky sú cenovky pre oko a peňaženku Slováka viac ako príjemným prekvapením. Samozrejme, nedá sa to celkom zovšeobecniť. Keď si však spomeniem, koľko som pred pár dňami nechala za bežný nákup v drogérii u nás a v duchu prerátavam, čo by som za rovnakú sumu dostala tu, je pravdepodobné, že táto návšteva nebude posledná.
Do Rakúska však lákajú nielen ceny. „Chodíme sem nakupovať pravidelne, najmä pri potravinách sme už zvyknutí na určité veci,“ vysvetľuje Zsolt z Bratislavy, kým si jeho syn skúša nové tenisky. „Dokonca syry už na Slovensku nekupujeme vôbec, dokonca ani keď nám dojdú. Radšej počkáme.“
Potraviny, zn. Made in Austria
Apropo, potraviny sú kapitola sama osebe. V novom centre v Hainburgu majú zastúpenie v podobe aj u nás známeho Lidlu a Merkuru, ktorý je akousi obdobou našej Billy. Opäť hneď na prvé pozretie zaujme o poznanie širší sortiment, a to aj v segmente čerstvých potravín. A zdá sa, že dokonca aj tých „špeciálnych“. Naznačuje to mladý pár, ktorý akurát do vozíka nakladá zásobu tofu. „Som celiatička a mám aj ďalšie potravinové intolerancie,“ vysvetľuje Diana. „Na Slovensku je najbližší špecializovaný obchod tuším v Malackách,“ dopĺňa jej priateľ Róbert. „Chodievame do Kittsee, ktoré je z Bratislavy najbližšie, ale asi začneme jazdiť sem. Majú tu pre Dianu toho nepochybne viac,“ vysvetľuje a ukazuje plný vozík.
Ďalší rozdiel je tiež markantný - Rakúšania sú na svoje potraviny očividne hrdí a neváhajú to prezentovať aj navonok. Domáce výrobky sú jasne označené. A kým Lidl je u nás reťazec s najnižším podielom slovenských potravín, ten v Hainburgu môže smelo tvrdiť, že je „echt“ rakúsky. Človeku sa až natíska na jazyk otázka, prečo to tam ide a u nás nie.
Na večery zabudnite
No ani v Rakúsku nie je všetko dokonalé - po otváracích hodinách musíte pri väčšine obchodov pátrať. Slováka tiež bude zaujímať aj to, že väčšina sa končí ešte pred siedmou hodinou večer. „Je to cítiť cez týždeň, vtedy je Slovákov menej, stúpa to k víkendu,“ potvrdzuje nám predavačka Karin Richter. A hoci podľa jej odhadu je pomer zhruba pol na pol, je viac ako isté, že prihraniční si cestu do Hainburgu určite nájdu.