Kto sa nemôže po uplynulej zime dočkať, až vyrazí na výlet do poriadnych hôr, môže si vybrať z našich troch tipov. Rozkvitnuté lúky v podhorí budú kontrastovať so zvyškami snehu na vrcholkoch a ďalších návštevníkov stretnete len málo. Pozývame vás na krásne túry do Rakúska, Nemecka aj severného Talianska.
Od mája až do polovice júna býva v európskych pohoriach príjemne prázdno. Len treba dať pozor na to, že vo vyšších nadmorských výškach ešte stretnete sneh a počasie býva menej stabilné ako v auguste či septembri. Je preto dobré si vopred zistiť stav snehovej pokrývky v danej oblasti, napríklad pomocou webových kamier.
Ak plánujete nocovať pod strechou, overte si, či horské chaty už majú otvorené - môžu byť v prevádzke napríklad len cez víkendy alebo možno bude k dispozícii len núdzový prístrešok, tzv. Winterraum. A cez internet na telefóne sledujte vývoj počasia.
1.Sengsengebirge, Rakúsko
Sengsengebirge, pohľad na jazero Feichtausee pod vrcholom Hoher Nock.
Názov hornorakúskeho pohoria Sengsengebirge vám možno veľa nepovie, hoci ide o jedny z najbližších hôr, ktoré sa takmer dotýkajú hranice 2000 metrov. Značná časť oblasti je súčasťou Národného parku Kalkalpen. Ide o vápencový masív, ktorý sa strmo dvíha nad výrazným údolím, ktorým prechádza diaľnica z Linzu smerom do Grazu. Výhodou je ľahká dostupnosť.
Túra to ale ľahká nebude, najmä keď budete chcieť prejsť hlavný hrebeň Sengsengebirge. A to z dvoch dôvodov. Jednak prevýšenie medzi údolím a vrcholmi robí takmer 1500 metrov a žiadne lanovky vám to neuľahčia a po druhé kvôli silne prepustnému vápencovému terénu hore nenarazíte na žiadnu vodu.
Odporúčame prísť autom k parkovisku Hopfing južne od obce Molln, v ktorej sa nachádza informačné centrum národného parku. Prvý deň vás čaká prevýšenie asi 800 metrov k chate Feichtaütte (1360 m), kde sa dá prenocovať. Raritou je v úvode (povolený) priechod vojenskou strelnicou. Nasledujúci deň najprv vystúpite na Hoher Nock, najvyšší bod pohoria (1963 m), a potom sledujete úchvatnú hrebeňovku smerom k západu.
Nepôjde ale o žiadnu ľahkú vychádzku, čaká vás niekoľko hlbokých sediel s nemalým prevýšením, silne zkrasovatelý terén je navyše miestami neľahko schodný. Na jar býva na hrebeni ešte občas sneh, čo ale skôr oceníte - iný zdroj vody totiž na trase mať nebudete. Výhľady z napospol holého hrebeňa sú skvelé, dominuje masív Totes Gebirge na juhozápade. Prespať sa dá na hrebeni v bivaku Uwe-Anderle (1583 m), ktorý pojme až 10 ľudí.
Záverečný deň dokončíte prechod hrebeňa. Pred posledným výrazným vrcholom, ktorý nesie názov Spering (1605 m), si všimnete vysielač, pri ktorom sa nachádza pre prípad zhoršeného počasia ďalší núdzový bivak. Od vysielača možno zostúpiť späť na parkovisko Hopfing po zásobovacej ceste smerom k severu, z ktorej treba po niekoľkých kilometroch odbočiť vpravo, sledujte preto dobre mapu.
Východiskový bod prechodu: lokalita Hopfing južne od obce Molln (Horné Rakúsko)
Výškové rozpätie: 580 až 1963 m
Čas: tri až štyri dni
Náročnosť: vysoká - je nutné mať so sebou všetok proviant a spacák
2. Berchtesgadenské Alpy, Nemecko
Pohľad na Watzmann (v pozadí) a jazero Königssee z hory Jenner.
Okolie jazera Königssee južne od Berchtesgadene patrí k najkrajším krajinám v Nemecku, nie nadarmo sa tu rozkladá Nationalpark Berchtesgaden, jediný alpský národný park v krajine. Osou územia je nádherné, pretiahnuté jazero Königssee, obklopené z troch strán vysokými horami, ktorým dominuje mohutný Watzmann (2713 m). Jeho východná časť spadá do jazera impozantnou skalnou stenou skoro dva kilometre vysokou.
Na Watzmann si skoro zjari zrejme ešte netrúfnete, v okolí Königssee sa však ponúka celá kopa krásnych peších trás v nižších nadmorských výškach. Využijete pri nich lodnú plavbu, ktorá je na jazere v prevádzke od posledného týždňa v apríli, prípadne lanovku na vyhliadkový vrch Jenner. Ako východisko k túram využite veľké parkovisko pri južnom cípe jazera Königssee, ktorého hladina leží vo výške 603 metrov.
Prvý výlet vedie od zastávky lodí Kessel (je na znamenie, tak dajte lodivodovi avízo) na západnom brehu jazera. Značená cesta vás odtiaľ vedie mierne nahor najprv dlhými lesnými serpentínami až na idylický salaš Gotzentalalm (1130 m) a potom striedavo lesom a po horských lúkach už bez veľkého stúpania k juhu. Zostupové varianty na parkovisko, už bez použitia lode, sú dve, počítajte celkom s piatimi hodinami pochodu.
Druhý, o niečo náročnejší výlet sa začína pri známom kostolíku Sankt Bartholomä, tentoraz na západnom brehu jazera. Aj sem sa musíte dopraviť loďou. Po krátkom úvodnom rovnom úseku sa chodník čoskoro zahryzne do skalnej steny a stúpa príkro vysoko nad jazero až k nádhernej vyhliadke Archenkanzel (1300 m). Pohľady na jazero i okolité hory majú odtiaľ „letecký“ charakter, ide o ideálne miesto na odpočinok. V druhej časti trasy potom zostúpite, väčšinou už po pevných cestách, k parkovisku pri Königssee. Na celú cestu si vyhraďte 6 hodín.
Za „lenivý“ turistický variant okolo Königssee je považovaný vyhliadkový vrchol Jenner (1874 m). Až skoro na vrchol vás totiž od parkoviska pri jazere vyvezie lanovka, v letnej prevádzke od začiatku mája. Vzhľadom k relatívne väčšej nadmorskej výške a severnej expozícii si ale vopred zistite, koľko je hore snehu. Nenáročných vychádzok sa z Jenneru ponúka celé množstvo, okrem iného turistická cesta spájajúca hornú stanicu s medzistanicou. Zísť môžete samozrejme až dole k jazeru.
Východiskový bod výletov: jazero Königssee južne od Berchtesgadene
Výškové rozpätie: 603 až 1874 m
Ubytovanie: veľa možností ubytovania v súkromí v obci Schönau am Königssee, prípadne hoteli 6 km vzdialenom Berchtesgadene
Náročnosť: nízka až stredná - všetky výlety sú jednodňové a možno ich podniknúť naľahko
3. Monte Stivo a Monte Bondone, Taliansko
Pohľad z vrcholu Monte Stivo na jazero Garda.
Okolie severotalianskeho jazera Garda je známym eldorádom množstva outdoorových športov, ktoré sa väčšinou odohrávajú v masíve Monte Baldo východne nad jazerom. Náš turistický tip vedie do oveľa menej navštevovaného masívu severne od Gardy - ide o trojdňový prechod horského hrebeňa nad údolím rieky Adige.
Východiskom putovania je osada Santa Barbara nad obcou Ronzo-Chienis, kam jazdia autobusy okrem iného z Rovereta. V Santa Barbare začínate v nadmorskej výške 1200 metrov a najprv potrebujete „trafiť“ na cestu smerujúcu k lesnému parkovisku severne od osady. Odtiaľ je už zreteľné značenie na horu Monte Stivo (2054 m). Výstup so záťažou vám potrvá tri až štyri hodiny a v druhej polovici vás budú sprevádzať krásne výhľady, ktoré obsiahnu ako zaľadnený masív Adamello na západe, tak skoro celé jazero Garda až na okraj Pádskej nížiny.
Prenocovať možno na chate Rifugio Marchetti (www.rifugiostivo.it), prípadne na plošine pri chate tesne pod vrcholom Monte Stivo. Druhý deň vás čaká prechod nádherného hrebeňa smerujúceho k severu. Najprv budete po značenej ceste č. 617 skôr klesať, aby ste popoludní vystúpili na dominantnú trojicu vrcholov, ktorým sa tu hovorí jednoducho Tre Cime (tj. Tri vrcholy; nemýľte si to so známejšími Tre Cime v Dolomitoch). Najvyšší špic Cornet má 2180 m. Nakoniec zostúpite na planinu Viote, kde môžete znova prespať v chate, prípadne môžete využiť množstvo ubytovaní asi o tri kilometre ďalej v turistickom stredisku Monte Bondone.
Tretí deň zostúpite do Trenta, variantov je niekoľko. Vyhraďte si aspoň tri hodiny na prehliadku tohto zaujímavého mesta a potom sa vráťte vlakom do Rovereta, prípade náväzným autobusom do Ronzo-Chienis.
Východiskový bod prechodu: Ronzo-Chienis / Santa Barbara, severne od jazera Garda
Výškové rozpätie: 1200 až 2054 m
Čas: tri dni
Náročnosť: stredná
StoryEditor