Hneď dve perly slovenskej prírody s prívlastkom NAJ stretnete počas jedinej horskej túry vo Vysokých Tatrách. Najväčšie jazero a zároveň aj najvyšší vodopád na Slovensku vytyčujú smer nepríliš vyhľadávaného vysokohorského prechodu cez Vyšné Kôprovské sedlo.
Celodenné túry po značených cestách majú vo Vysokých Tatrách v podstate jasne dané trasy a smery. Mnohé z nich prejdete viackrát za život, k niektorým sa však dostávate len sporadicky. Do tejto kategórie patria prechod cez Vyšné Kôprovské sedlo
(2 180 m) z Mengusovskej do Kôprovej doliny.
Aj uprostred vrcholnej turistickej sezóny sa k nemu odhodlá len pár ľudí za deň. Dôvodom je značná dĺžka a časová náročnosť a v neposlednom rade absolútne mizerné dopravné spojenie potrebné k návratu do civilizácie.
Pozrite si dve perly Tatier očami Čecha vo fotogalérii:
Túra cez Vyšné Kôprovské sedlo, ktorú sprievodcovský čas klasifikuje hodnotou 8 hodín 30 minút, má jasne daný smer. Začína sa na Štrbskom plese s výhodnou nadmorskou výškou 1 350 metrov, končí sa v lokalite Tri studničky, ktorá sa nachádza podstatne nižšie, okolo 1 100 m.
Výhodou tohto smeru je krajinársky krajší a kratší výstup a tiež možnosť rýchlejšieho predčasného návratu v prípade nepriaznivého počasia alebo iných nepredvídaných udalostí. Navyše dlhá Kôprová dolina s pevnou lesnou cestou je ideálna pre absolvovanie záverečných kilometrov, keď už má človek dosť a pletie nohami.
V peknom počasí si rozhodne nemožno odpustiť zdolanie Kôprovského štítu (2 357 metrov), čo predlžuje už tak dlhú túru minimálne o hodinu. Pritom k návratu na Štrbské pleso môžete ako posledný spoj využiť autobus, odchádzajúci z cieľového miesta Tri studničky o 15:15 hod., neskôr už nejde týmto smerom vôbec nič. Pešo to potom znamená ešte ďalšie minimálne dve hodiny k dobru.
Verejná doprava nie je moc platná ani v prípade opačného smeru, keď prvý spoj prichádza zo Štrbského plesa na Tri studničky o 10:35 hod., čo je pre absolvovanie deväťhodinovej túry predsa len trochu neskorý čas. Niet preto divu, že k prechodu cez Vyšné Kôprovské sedlo sa odhodlá len málokto.
Najväčšie jazero na Slovensku
Vynechajme popis úvodných úsekov, kadiaľ prúdia davy, a prenesme sa až k rázcestiu v Mengusovskej doline nad Popradským plesom, kde väčšina výletníkov odbočuje doprava po červenej hore na štít Rysy (2 499 metrov). Modro označená cesta, smerujúca rovno ďalej dolinou, sa zrazu vyprázdni a človek získava skoro pocit, že je vydaný sám napospas drsným horám.
Takmer hodinový výstup nad hranicou lesa ústi v nádhernej trávnatej kotline, ktorej dno vypĺňa najväčšie tatranské a zároveň aj najväčšie slovenské jazero. Veľké Hincovo pleso má rozlohu 20,08 ha, úctyhodnú hĺbku 53 metrov a objem 4,1 milióna kubíkov vody. Nemá žiadny prítok, sýtia ho len zrážky a podzemné pramene.
Jeho kulisu vytvára nádherné zoskupenie troch Mengusovských štítov a Kôprovského štítu, ktorých zubatá skalná hradba spôsobuje klamlivé optické zmenšenie jazera. Pri pohľade na hladinu možno len ťažko uveriť, že Hincovo pleso je väčšie ako Štrbské pleso.
Nevysvetliteľný ostáva názov jazera. Jedna verzia hovorí o bačovi Ignácovi Hincovi, pastierovi, ktorý na tomto mieste dlhé roky preháňal stáda oviec. Druhá verzia pripomína historické dolovania rudy farebných kovov v okolí, kedy sa banským robotníkom všeobecne hovorilo "Hinco".
Na tomto mieste je dobré pripomenúť, že od Veľkého Hincovho pleso viedla v minulosti zelene označená cesta do Mengusovského sedla na poľskú hranicu. Jej priebeh šikmou puklinou v skalnej stene je stále viditeľný. Zrušená bola v rámci bratského oddelenia dvoch spriatelených socialistických národov. Hoci na poľskej strane trasa stále existuje a často sa využíva, zo slovenskej strane sa o obnove neuvažuje.
Kôprovský štít a Kôprová dolina bez kôpru
Jedným z mála oficiálne sprístupnených tatranských vrcholov je Kôprovský štít, ktorý sa nachádza západne nad Veľkým Hincovým plesom a výstup naň trvá od jazernej hladiny zhruba hodinu. Približne polovicu času zaberie zdolanie trávnatého Vyšného Kôprovského sedla, zvyšok potom samotný štít, ktorý je technicky úplne bezproblémový a jednoduchý.
Výhľad z neho je veľmi zaujímavý, ponúka pohľad nielen na Vysoké, ale tiež Západné a poľské Tatry. Je to zároveň jedno z mála miest, odkiaľ môžete pozorovať tajomné hladiny dvoch Temnosmrečinských plies, schované v ťažko prístupnej a teda minimálne navštevovanej doliny.
Zostup z Kôprovského štítu vedie po rovnakej ceste do Vyšného Kôprovského sedla, kde sa musíte rozhodnúť, či sa vrátiť späť na Štrbské či Popradské pleso, alebo ukázať odvahu, popasovať sa s časom a zamieriť po modrej na extrémne dlhú túru Hlinskej a následne Kôprovej doliny. Väčšina návštevníkov volí variant číslo jeden.
Pre variant číslo dva hovoria však tieto fakty: cestou stretnete určite najvyšší vodopád Slovenska, ktorý je vysoký 80 metrov a možno aj medvede, ktorých žije v Kôprovej a susednej Tichej doline najviac v Tatrách. Čo určite nenájdete, je rastlina kôpor. Názov Kôprovej doliny je totiž odvodený od latinského Cuprum, čo súvisí s historickým dolovaním medených rúd.
Okolo najvyššieho vodopádu Slovenska
Zostup Hlinskou dolinou po modrej značke je nekonečne dlhý, ale krásny. Chodník, po ktorom prejde pár ľudí za deň, sa miestami doslova stráca a treba ho hľadať. Potoky sa často musia preskakovať po kameňoch, lávky tu nie sú. Ani sa nechce veriť, že sa pohybujete po civilizovaných Vysokých Tatrách, skôr to tu pripomína pusté hory niekde na severe Škandinávie.
Zostup Hlinskou dolinou je zdĺhavý a oproti sprievodcovskému času ho nemožno príliš urýchliť. Až od rázcestia v Kôprovej doline, kde začína pevná a rovná cesta bez kameňov, možno tempo pochodu zvýšiť a časovým údajom na smerovkách dávať poriadne na frak. Je bežné, že priechod Kôprovou dolinou časovo skrátite až na polovicu.
Každopádne je však treba počítať so zdržaním, ktoré predstavuje Kmeťov vodopád - 80 m vysoká, niekoľkostupňová hučiaca kaskáda, ktorá prekonáva rozdiel medzi Kôprovou dolinou a visutým dnom doliny Nefcerka. Tá odvodňuje severné svahy majestátneho štítu Kriváň (2 494 metrov), ktorý tvorí neodmysliteľnú kulisu Kôprovej doliny.
K vodopádu nazvanému po slovenskom prírodovedcovi Andrejovi Kmeťovi (1841-1908) vedie krátka odbočka zo značenej trasy. Pohľad na najefektnejšie časti kaskády zabezpečuje lávka cez potok a malá vyhliadková terasa. Vodopád v plnej výške však vidieť nie je, veľká časť je ukrytá v lese. Aj tak však kaskáda pôsobí mohutne, hlavne vďaka výdatnému prietoku.
Kmeťov vodopád je poslednou zaujímavosťou na trase, ďalej zostáva už len celkom nezáživný pochod dolinou po asfaltke a prekonaní nevysokého zalesneného chrbta na Tri studničky. Ak stihnete autobus, môžete oslavovať, ak nie, čaká vás riešenie problému, ako sa odtiaľ dostať. Prípadný dvojhodinový peší pochod na Štrbské pleso vedie prevažne do kopca a bude patriť určite k nezabudnuteľným.
zdroj. idnes.cz