Most SNP v Bratislave
Oceľový cestný most vyhlásený za stavbu storočia. Je to prvý asymetrický lanový most na Slovensku, druhý tohto typu na svete. Má originálny tvar zavesený na pylóne vysokom 84,6 m a na jeho hlavici je reštaurácia v tvare lietajúceho taniera. Návštevníkov tam priváža rýchlovýťah umiestnený v jednom z ramien pylónu, v druhom je núdzové schodisko.
Most má ponad Dunaj dĺžku 431 m a šírku 21 m. Most postavili v rokoch 1967 až 1972 projektanti A. Tesár, J. Lacko a I. Slameň, bol otvorený pred oslavami SNP 26. 8. 1972. Po roku 1989 sa v revolučnej eufórii zmenilo jeho pomenovanie na Nový most. V roku 2012 sa mu pôvodný názov vrátil.
Hotel Kyjev a bývalý Prior v Bratislave
Komplex – obchodný dom Tesco (Prior) a hotel Kyjev – bol postavený koncom 60. rokov 20. storočia. Podľa mnohých architektov je príkladom nadčasovej architektúry s prehľadnou dispozíciou, odvážnou konštrukciou a výnimočným stvárnením. Patrí medzi najvyššie hodnotené diela na Slovensku z tohto obdobia.
Architekt Ivan Matušík dostal za ňu Cenu Dušana Jurkoviča. Komplex má jednotný obkladový materiál (spišský travertín) a jednotné detaily. Podľa projektantov trojboký hranol obchodného domu dotvára tvarovo najpozoruhodnejšiu formu v centre Bratislavy.
Pamätník SNP v Banskej Bystrici
Monumentálnu budovu Múzea SNP otvorili v roku 1969, no vznikala niekoľko rokov, je jednou z dominánt mesta. Stavba je z dielne architekta Dušana Kuzmu.
Objekt je zložený z dvoch betónových škrupín priliehajúcich akoby k sebe, ale oddelených. V strednej časti ich spája most. Má to vyjadrovať ideu predelu v živote soločnosti počas 2. svetovej vojny. Vo vnútri oboch betónových škrupín sa nachádza múzejná expozícia. Priestor v predele medzi rozpoltenými objektmi vypĺňa pietna sieň so symbolickým hrobom neznámeho bojovníka s večným ohňom. Pamätník SNP s okolitým areálom vyhlásili v roku 1982 za národnú kultúrnu pamiatku.
Pamätník Slavín v Bratislava
Impozantný pamätník sovietskym vojakom padlým počas 2. svetovej vojny, jediný funkčný vojenský cintorín v Bratislave. Odhalili ho pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta – 3. apríla 1960.
Autorom výtvarného riešenia je slovenský sochár a architekt Ján Svetlík. V roku 1962 Slavín vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. V šiestich masových a v 278 individuálnych hroboch tu leží 6 845 vojakov Červenej armády. Centrálny obelisk je vysoký 39 metrov, na vrchu je 11-metrová socha vojaka s vlajkou od Alexandra Trizuljaka. Na stenách základného objektu sú názvy slovenských miest oslobodených Červenou armádou od konca roku 1944 do skončenia vojny v roku 1945. Je vzorom monumentálneho štýlu vojnových pomníkov.
Pamätník na Duklianskom priesmyku
Pamätník čs. armádneho zboru postavili v roku 1949, autorom je architekt J. Grus, jemne tvarovaný obelisk je s obradnou sieňou vysoký 28 metrov. Neskôr do areálu pribudlo súsošie Žalujem. Kolonádu lemujú bronzové tabule s vygravírovanými menami 1 256 padlých vojakov z 1. čs. armádneho zboru v ZSSR na cintoríne tam leží 565 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, po obvode hrobov sú busty hrdinov Dukly. V roku 1961 vyhlásili pamätník za národnú kultúrnu pamiatku.
Študentský domov Mladá garda v Bratislave
Typická stavba ozdobného štýlu socialistického realizmu z dielne architekta Emila Belluša a kolektívu. Traduje sa, že v máji 1951 sa komunistickí pohlavári a vláda rozhodli postaviť internát pre 2500 študentov – na projekt vydelili dva týždne a koncom roka sa už mali študenti ubytovávať.
Aj keď o trochu neskôr, ale v roku 1955 sa tam študenti skutočne sťahovali. Je to komplex ubytovacích pavilónov prepojených krytými chodbami, má typizované bytové domy spojené do symetrického súboru. Symetriu dotvára hodinová veža nad centrálnou budovou napodobňujúca spišské renesančné zvonice. Je tu dokonale vyriešená funkcia objektu, prehľadnosť a ľahká orientácia. V rokoch 2003 – 2005 sa objekt rekonštruoval, počet miest klesol na 1 339.
Slovenský rozhlas v Bratislave
Budova v štýle socialistického realizmu v tvare obrátenej pyramídy je z dielne architektov Štefana Svetka, Štefana Ďurkoviča a Barnabáša Kisslinga. Projekt vznikol v roku 1967, ale stavbu dokončili až v roku 1983. Výška budovy aj s anténou je 80 m, dielo sa stalo stavbou storočia na Slovensku v kategórii „spoločenské stavby“. Má obrovské vnútorné priestory, vynikajúcu koncertnú sieň, vybavené nahrávacie štúdiá, jeden z najväčších organov na Slovensku. Hovorí sa, že tvorcovia sa chceli vyhnúť dobovému klišé – nízkej „placke“, nad ktorou sa vztýči vežiak s administratívou. Projekt je osobitý aj vďaka uvoľneným 60. rokom, keď sa architektúra oslobodzovala z područia ideológie.
Divadlo Jonáša Záborského v Prešove
Dňa 14. septembra 1990 bola otvorená nová budova Divadla Jonáša Záborského, prvá špecializovaná budova divadla na Slovensku v histórii Československa. O nejaký čas neskôr s očakávaním, že historická budova tohto divadla poslúži po rekonštrukcii divadlu aj prvému slovenskému divadelnému múzeu.
Námestie v Novej Dubnici
Nová Dubnica je mimoriadny príklad, ako chcel štát po vojne plánovito riešiť byty aj nebytové priestory pre občanov v ideálne fungujúcom meste. Projekt navrhol architekt Jiří Kroha v roku 1951. Centrum tvorí obdĺžnikové námestie s obytnými domami, terasami a podlubiami, pod ktorými sa sústreďujú obchody.
Zvyšok mesta ateliér navrhol ako menšie námestia s obytnými domami a sadmi. Veľa z toho, čo autor naplánoval, sa neurobilo – chýbajú navrhované kúpele, amfiteáter, gravitačný vodojem, vyhliadková reštaurácia, nemocnica, divadlo, 3 kostoly a synagóga.
TV veža na Kamzíku v Bratislave
Postavili ju v rokoch 1967 – 1975, je vysoká 194 metrov, jej vrchol je vo výške 635 m n. m., pričom je najvyššou stavbou v Bratislave. Vo výške 70 m sa nachádza reštaurácia a vyhliadková plošina. Ide o jeden zo symbolov a orientačný bod mesta. Doteraz je to najvyššia veža na Slovensku – jej architektonické, konštrukčné a funkčné riešenie je podľa odborníkov dodnes inšpiratívne, je to príklad spojenia architektúry a inžinierstva v jednom.
Na jej projekte sa podielal kolektív autorov Stanislav Májek, Jakub Tomašák, M. Jurica a Juraj Kozák. V čase vzniku sa v bývalom Česko-Slovensku staval aj vysielač a horský hotel Ještěd pri Liberci, ktorý je českou stavbou storočia.
Zdroj: M. Dulla, H. Moravčíková: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Wikipedia, pamiatkari, kunsthistorici
Čo dnes nájdete v letnej prílohe Leto s HN na tému pamiatky socializmu:
- rebríček najznámejších pamiatok minulého režimu
- riport z jedného z najnavštevovanejších monumentov u nás - z bratislavského Slavína
- popis diel socializmu, kto a kedy ich postavil
- ktoré objekty boli vyhlásené za národné či inak významné pamiatky, prípadne za ktoré dostali uznanie ich autori
Všetky tipy nájdete tu.
Špecializovanú prílohu nájdete v dnešných tlačených HN,
alebo si môžete jednoducho objednať pdf vydanie cez SMS na váš mail TU.
Prečítajte si aj:
Pamiatky z čias Husáka? Nemusia byť všetky "brakové"
Choďte na retro výlet. Užite si umelú nostalgiu pri dielach socializmu
Diela po bývalom režime stíha bizarný osud. Trebárs opaľovanie na Slavíne
Novinárska "uhorka"? Tú nepoznáme. Sledujte @HNPoradna a budete mať prehľad o dovolenkách, realitách, právnych či spotrebiteľských témach.
— HNporadna.sk (@HNPoradna) July 23, 2014
Choďte na retro výlet. Užite si umelú nostalgiu pri dielach socializmu
10 tipov na splav pre tých, ktorí majú radi prírodu
Adrenalín i poznávačky na „bajku“. Máme pre vás tipy na cyklotrasy