Švédske delo z lode Vasa zo začiatku 17. storočia bolo na vtedajšie pomery veľmi slušný kus ťažkej vojenskej techniky. Potvrdili to moderné pokusy s jeho kópiou. Samotná loď však nikdy nezasiahla do bojov. Potopila sa už pri prvej plavbe.
Nadšenci, ktorí odliali kópiu kanónu zo známej švédskej Vasy a vystrelili z nej, prejavili veľkú odvahu. Totiž delá zo začiatku 17. storočia boli často nebezpečnejšie pre obsluhu ako pre nepriateľa. Na vine bol materiál aj náročná obsluha.
"Vasa bola omnoho efektívnejším vojnovým nástrojom, ako sme si mysleli," zhodnotil historik múzea Vasy Fred Hocker potom, čo sa rozplynul dym z výstrelu. V pol metra silnej drevenej doske predstavujúcej bok nepriateľskej vojnovej lode ostala diera s rozstrapatenými okrajmi.
V boji by to znamenalo, že náboj by prenikol do útrob druhého korábu a tam by spôsobil pohromu, ktorú je lepšie si ani nepredstavovať.
Vojnové koráby tej doby boli všeobecne veľmi efektívnymi bojovými strojmi. Vasa však mala byť ešte nebezpečnejšia.
Štvrť tony smrti a ničenia
Prevažnú časť z celkom 64 diel, ktoré Vasa na svojej prvej a poslednej plavbe niesla, tvorili kanóny vystreľujúce jedenásť kilogramové náboje. Hmotnosť bočnej salvy mohla podľa moderných prepočtov dosahovať 267 kilogramov. Takú palebnú silu nemala pri spustení Vasy na vodu v roku 1628 žiadna iná loď, prinajmenšom nie v Baltskom mori.
Pri výpočte hmotnosti bočnej salvy sa počíta s použitím protilodných nábojov, ale na palube švédskeho vojnového korábu boli tiež strely určené na ničenie živej sily súpera. Predchodcovia moderných šrapnelov už vtedy obsahovali zmes olovených guľôčok a klincov, ktoré sa po zásahu rozleteli do všetkých strán a spôsobovali námorníkom vážne zranenia.
Z paluby Vasy sa dali odpaľovať aj menšie delové gule spojené reťazou. Ich účelom bolo strhať laná a plachty lode súpera a zbaviť ho tak manévrovateľnosti.
Vasa bola loď postavená na prelome dvoch významných epoch. Pod vplyvom anglických víťazstiev nad neohrabaným loďstvom španielskej Armády v roku 1588 sa začalo prechádzať od taktiky spočívajúcej v zahákovaní nepriateľskej lode a jej dobytí námornou pechotou k delostreleckému súboju lodí plaviacich sa vedľa seba. Odtiaľ pochádza pojem radová loď.
Vasa bola ešte stále schopná zahákovať nepriateľskú loď. Jej pyšné vysoké mostíky mali slúžiť ako nástupište vojakov švédskeho kráľa Gustáva Adolfa pri dobývaní korábov poľského nepriateľa. Mimochodom, tieto mostíky prispeli k vysokému metacentrickému bodu Vasy a mali svoj podiel na tom, že sa loď na svojej prvej plavbe nedokázala po silnejšom náraze vetra vyrovnať.
Ale späť k delám. Konštruktéri Vasy nepočítali s tým, že by loď mala páliť plnými bočnými salvami. Predpokladali skôr jednotlivé výstrely. Napriek tomu došlo k významnému pokroku. Všetky kanóny Vasy totiž pochádzali od rovnakého výrobcu a mali s toleranciou pár milimetrov rovnaký kaliber. To na vojnový koráb tej doby nebolo vôbec zvykom.
Lode boli vyzbrojované vždy na konkrétnu akciu, a tak sa delá sťahovali nielen z lode na loď, ale často aj z lodí na pevninu. Na delostreleckých palubách korábov plávajúcich pod bielymi plachtami býval často mix zbraní, ktorý v podstate znemožňoval akékoľvek efektívne riadenie paľby.
Môže za to Boh
Na stavbe Vasy pracovalo v rokoch 1625 až 1628 pod vedením staviteľa Henrika Hybertssona asi 400 ľudí. Hybertsson sa dokončenia svojho diela nedožil. Zomrel a vystriedal ho Henrik Jacobsson. Vasa sa spoločne so svojou sesterskou loďou Äpplet mala stať jedným z rozhodujúcich faktorov vo vojne, ktorú od roku 1621 viedol kráľ Gustav Adolf z rodu Vasa proti poľsko-litovskej jagelovskej personálnej únii.
Plány lode boli mnohokrát menené ešte v priebehu prác, a to priamym vplyvom nekonečných inštrukcií samotného kráľa. Vysoká bohato zdobená nadstavba s dvoma delovými palubami a neobvykle vysokým počtom diel znižovala stabilitu lode. Konštruktéri si toho boli vedomí a žiadali o doplnenie záťaže, ale kráľ to odmietol.
Prvá plavba Vasy mala byť spojená s vojenskou prehliadkou, ktorej chcel kráľ osobne veliť. Vasa mala tiež panovníka pozdraviť plnými bočnými salvami.
Dňa 10. augusta 1628 sa teda Vasa vydala na svoju prvú plavbu. Vypálila jednu slávnostnú salvu. Keď veľká loď opúšťala prístav, zasiahli ju postupne dva poryvy vetra. Prvému ešte dokázala odolať, ale pri druhom sa naklonila tak, že otvorenými delovými strieľňami do nej vnikla voda a Vasa sa potopila.
Na jej palube zahynulo najmenej 30 členov posádky. Neskorší archeologický prieskum mimochodom v útrobách lode našiel tiež dve kostry patriace ženám.
Vasu objavil v roku 1956 súkromný prieskumník Anders Franzén. Bola zachovaná v pozoruhodne dobrom stave. V Baltskom mori sa totiž nevyskytuje mäkkýš šášeň lodný, ktorý napáda a likviduje drevené lodné vraky. Na hladinu bola vyzdvihnutá 24. apríla 1961 a spolu s ňou aj 14 tisíc drevených predmetov vrátane 700 sôch. Dnes je Vasa umiestnená v špeciálne vybudovanom múzeu ako pozoruhodná pripomienka starých čias.
Namiesto epilógu môžeme urobiť dve poznámky. Tou prvou je fakt, že dôkladné vyšetrovanie príčin vedúcich ku katastrofe Vasy viedlo k záveru, že je za ňu zodpovedná "vôľa Božia". Rozhodne to bolo jednoduchšie ako obviniť celý rad konštruktérov, dodávateľov a koniec koncov aj samotného megalomanského kráľa.
A druhá: sesterská loď Vasy, už spomínaný Äpplet, prešla úpravou, ktorá znížila jej výšku a zvýšila stabilitu. Äpplet celé roky spoľahlivo slúžila vo švédskom námorníctve. A pretože s jej kariérou nie je spojená žiadna obdivuhodná udalosť ako tá, ktorá 10. augusta 1628 postihla Vasu, upadla Äpplet takmer do zabudnutia.
Zdroj: iDnes.cz