Zatiaľ čo Nórsko alebo Švajčiarsko vám riadne prevetrá peňaženku, v Turecku alebo Portugalsku je stále príjemne lacno. Prinášame vyskúšané tipy podľa portálu idnes.cz, ako na dovolenke nenásilne ušetriť.
Výber termínu a miesta môže ušetriť stovky
Že mimo letné mesiace a frekventované sviatky ako Veľká noc či Vianoce môžu byť ceny turistických služieb o desiatky percent nižšie, je samozrejmé. Existujú ale aj drobnejšie rozdiely. Napríklad v Taliansku existuje nezlomné pravidlo, podľa ktorého veľké firmy nariaďujú podnikové dovolenky v auguste. Talianskym prímorským rezortom sa preto v ôsmom mesiaci vyhnite, nebude sa tam dať hýbať a ceny budú zdvihnuté na maximum.
Mimoriadny rozdiel v cenách býva v oblastiach, kde je plážová sezóna zvlášť krátka. Typickým príkladom je Chorvátsko, kde vás ten istý hotel v Splite či Dubrovníku bude na konci septembra stáť menej ako polovicu „letnej“ ceny.
Rada, ktorú sa oplatí si uchovať do budúceho roka: lacnejšiu dovolenku si zvyčajne zorganizujete v prvej polovici júla. Týka sa to najmä strednej Európy, keďže napríklad nemeckí školáci majú v túto dobu väčšinou ešte vyučovanie a Nemci, najdôležitejší klienti, hromadne odchádzajú na dovolenku až od konca júla. To samozrejme drží ceny nižšie nielen v Nemecku, ale napríklad aj v Rakúsku či severnom Taliansku.
Príjemne lacno môže byť cez prázdniny aj v mestách orientovaných na biznisových návštevníkov. Obchod sa v čase hlavných dovoleniek samozrejme moc netočí a kvalitné hotely, počas roka plné biznismenov, často znižujú ceny o desiatky percent. Typickým príkladom sú lokality vzdialené od teplého mora, napríklad množstvo nemeckých miest, ako napríklad Frankfurt, Hamburg či Berlín, ale aj Miláno, Madrid a mnoho ďalších. Toto samozrejme neplatí pre mestá, ktoré sú bežných návštevníkov plné po celý rok, ako Paríž, Londýn či Praha. Pre šetrné povahy je teda ideálne si v lete užiť mestskú „poznávačku“ a k moru vyraziť až v septembri.
Premýšľajte nad cestou a zabudnite na navigáciu
Správny výber cestnej trasy na dovolenku môže ušetriť hodiny času aj nezanedbateľnú čiastku. Riaďte sa vlastným rozumom a nepočúvajte slepo navigáciu. Je to len stroj a dosť často hlúpy stroj.
My vám prinášame napríklad pár rád na prejazd Rakúskom na dvoch najfrekventovanejších trasách na juh. Prinajmenšom cez víkendy odporúčame vyhnúť sa veľmi zaťaženej diaľnici A10 (Tauernautobahn), masívne používanej pri cestách do Talianska, na Istriu či do Slovinska. Je tu mimoriadne vysoká pravdepodobnosť dopravných problémov a tiež náklady navyše, poplatky za tunely vás budú jedným smerom stáť 11 eur.
Oproti tomu alternatívna trasa Linz - Villach, vedúca okolo Liezen, cez Hohentauern a Klagenfurt, je o 35 kilometrov kratšia a za plynulej prevádzky vychádza časovo len o 20 minút horšie, pôjdete asi 100 kilometrov mimo diaľnicu. Alternatívnou trasou tak ušetríte asi 5 eur na pohonných hmotách a základnú amortizáciu plus 6 eur na tuneloch (Bosrucktunnel na diaľnici A9 stojí len 5 eur).
Na pozore sa treba mať aj pri plánovaní cesty cez Brennerský priesmyk smerom do Talianska. Celý rakúsky úsek brennerskej diaľnice vyjde na 9 eur. Pokiaľ z nej vyjdete už za mostom Europabrücke a zvyšok po taliansku hranicu dorazíte po obyčajnej ceste, stratíte síce asi 15 minút, ale bude vás to stáť len 2,50 eura. A ešte ďalej: ak pôjdete veľmi frekventovaný úsek Mníchov - Brenner celý po diaľnici, čo robí väčšina vodičov, vystavujete sa veľmi častým dopravným komplikáciám okolo diaľničnej križovatky pri Rosenheime, nabehnete rovných 200 kilometrov a na poplatky vydáte 17,70 eura (Brennerská diaľnica plus rakúska diaľničná známka).
Oproti tomu kratšia alternatívna trasa cez Garmisch-Partenkirchen meria len 180 km, papierovo je ale asi o pol hodiny dlhšia. Ak oželiete približne 15 kilometrov rakúskej diaľnice okolo Innsbrucku za cenu časovej straty asi 20 minút, nemusíte kupovať rakúsku vinetu vôbec a ušetríte 3 eurá + 15,20 eura. Vzhľadom k vyššie uvedeným veľmi pravdepodobným dopravným zápcham vám tak zostane vo vrecku takmer dvadsať eur za cenu maximálne tak pár minút.
Niektoré pamiatky sú zadarmo
Vstupné v turistických objektoch môže hrať v dovolenkovom rozpočte nezanedbateľnú úlohu, najmä ak vás pôjde viac. Hlavné turistické objekty v západnej Európe dnes bežne za vstup účtujú 12 - 15 eur, niekde i viac. Niektoré atrakcie však možno zhliadnuť zadarmo, často ide o štátne múzeá a podobné inštitúcie.
Ako príklad môžu slúžiť početné zbierky v Londýne vrátane Britského múzea, galérie Tate Modern a ďalších prestížnych miest. Pozor, grátis vstupné platí len na stále zbierky, nie na dočasné výstavy.
Množstvo turistických objektov má voľný vstup pravidelne raz za čas, typicky jeden deň v mesiaci, počas štátnych sviatkov príslušnej krajiny a podobne. Napríklad španielske kráľovské zámky (Madrid, Escorial, Aranjuez a ďalšie) ponúkajú grátis vstup každú stredu a štvrtok navečer. Niektoré pamiatky v Grécku ponúkajú návštevu zadarmo mimo sezónu každú nedeľu. Rodiny poteší, že v mnohých európskych krajinách majú deti do 18 rokov, ktoré sú občanmi krajín EÚ, voľný vstup vždy.
Ako je kde draho?
A nakoniec to najdôležitejšie, ako je v tej ktorej krajine v priemere draho či naopak lacno? Teda koľko miniete za bežné tovary a služby? Na pomoc si berieme porovnanie cenových košov podľa metodiky Eurostatu (Štatistického úradu Európskej únie). Priložená tabuľka je založená na priemerných cenách v eurách za všetky druhy tovaru a služieb. V prípade krajín, ktoré majú národnú menu, sa berie do úvahy výmenný kurz. Tabuľka teda ukazuje, koľko priemerne za porovnateľné tovar a služby v cudzine skutočne zaplatíte. Ako referenčná hodnota cenového indexu je braný priemer EÚ, ktorý je rovných 100.
Letmý pohľad na dáta preukazuje zreteľné delenie európskych krajín na lacný východ a juh oproti drahšiemu západu a najmä severu. Napríklad v Španielsku zaplatíte asi o polovicu menej ako v Škandinávii. V poslednej dobe sa významne zvýšili ceny (v prepočte na eurá) najmä vo Švajčiarsku a tiež v Spojenom kráľovstve, ktoré sa tým zaradilo medzi najdrahšie krajiny. Okolo priemeru EÚ sa pohybuje cenová hladina v Nemecku, čo znamená, že v tejto krajine existuje veľmi dobrý pomer medzi kvalitou a cenou.
Slovensko stále patrí medzi najlacnejšie európske štáty, podobne ako Maďarsko, Poľsko či Česko. Z dôležitých európskych turistických destinácií je výrazne lacnejšie ako na Slovensku iba v Bulharsku. Ešte nižšie ceny nájdete v množstve mimoeurópskych destinácií, napríklad v Egypte či Maroku, tu však presnejšie štatistické porovnanie chýba.
V každej väčšej krajine je samozrejme potrebné brať do úvahy rozdiely v cenovej hladine medzi jednotlivými regiónmi. Tie môžu byť značné, napríklad na juhu Talianska je významne lacnejšie ako na severe. Podobne na východe Nemecka, v bývalej NDR, sú ceny znateľne nižšie ako v „starých“ spolkových krajinách. Stúpajúci cenový gradient v smere východ-západ je cítiť aj v Rakúsku. Ceny na chorvátskom pobreží „pre turistov“ sú nadsadené v porovnaní s vnútrozemím, a mohli by sme pokračovať ďalej.
Iný, porovnávací pohľad na ceny v rôznych krajinách sveta udávajú tabuľky publikovanej OECD. Tie zahŕňajú paritu kúpnej sily, teda berú do úvahy priemernú úroveň miezd v príslušných krajinách. Z nich napríklad vyčítate, že na to, aby ste s priemerným slovenským príjmom kúpili rovnaký tovar alebo službu v Rakúsku, sa „narobíte“ o dve tretiny viac. Naopak, v Poľsku to bude z hľadiska cenovej úrovne asi o 12 percent menej. Veľmi podobná cenová hladina s ohľadom na disponibilné príjmy je napríklad v Turecku či na Slovensku.