Majú punc tropického exkluzívneho rezortu, pritom keď v dostatočnom predstihu zoženiete lacnejšie letenky, pobyt na Maldivách vyjde na podobnú sumu ako dovolenka v Stredomorí, píše idnes.cz. Na vlastnú päsť sa môžete vydať aj na menšie obývané ostrovy mimo turistický ruch. Odmenou vám bude raj.
Maldivy pre mňa vždy boli jednou z vysnívaných destinácií, ale zároveň z tých v škatuľke "drahé, snáď niekedy." Keď som však tento rok na jar objavila spiatočnú letenky Praha-Malé za necelých tristo eur, skusmo som si povedala, že trochu zapátram na internetu, či by to predsa len nejako nešlo.
Najskôr som prezrela desiatky ponúk rezortov, ale ich ceny začínali na niekoľkých stovkách eur za noc. Potom som skúšala v iných krajinách veľmi obľúbené ubytovanie u niekoho v byte či dome na Airbnb, ale ani tam som príliš nepochodila. Väčšina ponúk bola do hlavného mesta Malé a potom na úplne neznáme ostrovy. Tak začalo horúčkovité hľadanie možností, ako po Maldivách cestovať, aby sme toho za 15 dní dovolenky videli čo najviac.
Prečítala som desiatky a desiatky článkov, skúseností iných cestovateľov a ich debát a vyplatilo sa. Zistila som, že cestovanie medzi ostrovmi je možné hydroplánom, rýchloloďou alebo bežným trajektom. Prvé dve varianty sú dosť nákladné finančne, posledná možnosť zase časovo. Na vzdialenejšie ostrovy sa totiž dostanete aj za týždeň a viac, a tak sme pre našu cestu vybrali tri atoly najbližšie hlavnému mestu Malé - Severné Malé, Južné Malé a Vaavu.
Ubytovanie, jedlo a výlety nás nakoniec vyšli na jedného na zhruba 430 eur, takže komplet s letenkou bola cena za osobu na 15 dní 730 eur.
Sami na atole. Pripadali sme si ako celebrity
Cesta s prestupom v Dubaji trvá asi 11 hodín a v Malé privíta turistov veľké teplo a vlhko. Letisko je na umelo vybudovanom ostrove Hulhule, do hlavného mesta z neho jazdia každých pár desiatok minút trajekty. Miestni ľudia Malé prezývajú betónová džungľa a táto prezývka dosť sedí. Ostrov je z jedného konca na druhý posiaty vysokými domami, úzke uličky sú plné skútrov a taxíkov, aj keď dostať sa na jeho druhú stranu je v hustej premávke často rýchlejšie pešo. Jedinou zeleňou je tu Sultánov park, čo je ale len pár stromov posiatych netopiermi.
Za návštevu v Malé určite stojí (samozrejme vo vhodnom oblečení) Veľkopiatková mešita, Islamské centrum a hlavne rybí a ovocný trh. Rozhodne ochutnajte čerstvý kokos a jednu z miestnych špecialít, ručne vyrábanú kokosovú tyčinku bondi.
Naša prvá cesta viedla na najsevernejší ostrov atolu Severné Malé, Dhiffushi. Spätne vzaté bol tento ostrov asi najlepší. Cesta trajektom trvala zhruba tri a štvrť hodiny a po príchode na nás v prístave čakali zamestnanci hotela. Boli sme v ňom takmer sami, zrejme kvôli obdobiu, keď sme prišli. Hlavná sezóna je na Maldivách od novembra do apríla, to je najväčšie teplo a sucho. My sme prileteli v polovici mája, v začiatku obdobia dažďov. Pršalo ale len dvakrát a veľmi krátko.
Naše prvé kroky viedli po ubytovaní samozrejme na pláž. Krásna, čistá, s bielym pieskom a výhľadom na jeden z najstarších rezortov Maldív. Slnečníky a lehátka zadarmo na pláži, nikde nikto. Miestni sa kúpať takmer nechodia, a keď áno, rozhodne nie na pláže pre turistov. Na tých miestnych ale zase nie je tak čisto, odpadky sú na Maldivách najväčším problémom, s ktorým si krajina nevie rady. A rieši ho rôzne - na každom ostrove je malá skládka, niečo sa páli, niečo odváža, niečo odplaví more. Na odpadkoch je okrem iného postavený aj nový ostrov Hulhumalé pri hlavnom meste, ktorý má vyriešiť nedostatok miesta v Malé aj potápajúce sa ostrovy kvôli stúpajúcej hladine mora.
V trópoch bez tropického ovocia
Cestovať po lokálnych ostrovoch lacno znamená aj stravu v miestnych bistrách. Reštaurácie tú nehľadajte, nejaký veľký výber tiež nie. Maledivci jedia ryby, hlavne tuniaka. Najčastejšie je pripravovaný ako karí s ryžou alebo rezancami, dostanete k nemu vajíčko na spôsob volského oka.
Maldivská kuchyňa je podobná indickej, teda pikantná až pálivá. Počas modlitieb je zatvorené alebo sa nevarí, ale na každom ostrove nájdete malé obchody s potravinami, kde sa dá drobné občerstvenie bežne kúpiť. Prekvapením pre mňa bolo, že hoci je to tropická krajina, tropické ovocie tú príliš nekúpite. Maldivy toho totiž pestujú len veľmi málo a len na niektorých ostrovoch. Väčšina potravín sa dováža, hlavne z Indie a Srí Lanky. Samozrejmosťou je pitie výhradne balenej vody.
Maldivské ostrovy sú až neuveriteľne rozdielne. Vedľa "betónového" Malé tú nájdete ostrovy celé zelené, pokryté palmami a hustou vegetáciou, ostrovy, na ktorých nie je okrem pár domčekov takmer nič a merajú len pár sto metrov, ale aj ostrovy s trochu čulejším turistickým ruchom, kde sú aj desiatky hotelov a reštaurácií, ako ich poznáme napríklad zo Stredomoria. Takým ostrovom je Maafushi, čulé stredisko v Južnom Malé atole. Súkromie tú nehľadajte, zato je tu viac možností zábavy, väčší výber kvality ubytovania a tiež pestrá ponuka vodných športov a výletov. Väčšia konkurencia zároveň tlačí ceny nižšie, tak sa nám vyplatilo s väčšími výlety čakať až tam. Celodenný výlet loďou so šnorchlovaním na niekoľkých zastávkach tú zoženiete aj za 20 dolárov, inde sú obvyklé ceny okolo 35 USD, aj viac.
Pretože sme chceli dovolenku čo najpestrejšiu, zostávajúce dva ostrovy sme vybrali skôr divokejšie, s minimom ubytovania, malé a zelené. Gulhi v Južnom Malé Atole je dobre dostupný z hlavného mesta a je na ňom pekná pláž. Asi najviac mi z neho však utkvelo v pamäti to, že jedinými ďalšími turistami tu boli dve Češky. Ostrov Fulidhoo v atole Vaavu je úplne malý, len asi 200 × 600 metrov a ubytovať sa tu môžete len v dvoch malých guesthouse po troch izbách. Veľkou atrakciou sme tu boli pre miestnych, ktorí sa všetci bez problémov dohovoria anglicky (vyučuje sa už od začiatku školskej dochádzky) a turista je pre nich vítaným spestrením stereotypného života.
Miestnych obyvateľov nejde nemilovať
Maldivci sú proste nezabudnuteľní. Počas svojho cestovania po všetkých kútoch sveta som sa snáď ešte s takým milým a usmievavým národom nestretla. Celkom iste je to z časti dané minimálnym turistickým ruchom na lokálnych ostrovoch, ktorý ich ešte nemohol "pokaziť", ale aj oni sami hovoria, že najcharakteristickejšou vlastnosťou je pre nich príjemnosť. A skutočne je, rovnako ako skromnosť. Veľká väčšina z nich nielenže nikdy nebola mimo Maldivy, ale často sa nepozreli ani na iné vzdialenejšie ostrovy svojej krajiny. A napriek tomu sú skromní, spokojní so svojím životom, šťastní.
Výrazným stavebným materiálom na domy miestnych sú koraly, dnes je už ale tento spôsob kvôli devastácii prírodného bohatstva zakázaný. Vnútri domov sú len holé miestnosti, kvôli viere striktne oddelené pre mužov a ženy. Spí sa na zemi na matracoch, ktoré ráno oprú o stenu, aby mali kadiaľ chodiť. A pritom by sa rozdali, návšteve ponúkajú všetky svoje skromné zásoby.
Život tu má stále rovnaké tempo, muži lovia ryby, ženy sa starajú o deti. Ekonomiku Maldív totiž tvorí z 60 percent turistický ruch a zo 40 zostávajúcich práve rybolov. A že sú tu pre neho skutočne ideálne podmienky! Peknú rybu na večeru si môžete uloviť aj len tak kdekoľvek z brehu na obyčajný kus vlasca omotaného okolo PET fľaše.
Maldivci sú tiež národom veľmi milujúcim deti. Tradičné rodiny majú okolo piatich aj viac detí a ľudia tu milujú všetky deti, teda aj turistov. My sme Maledivy navštívili s 2,5-ročnou dcérou a práve ona bola jedným z kľúčov do sŕdc a duší miestnych ľudí. Okamžite ju vzali medzi seba a zahŕňali ju rovnakou pozornosťou a starostlivosťou ako deti vlastné.
Zároveň sa dospelí vzápätí ukázali ako veľmi "moderní" moslimovia. Krajina je oficiálne stopercentne moslimská, iné náboženstvo nepripúšťa. Nejde však o nejaký fanatizmus. Ženy tu síce chodia zahalené, ale do debát o náboženstve, politike, západnom videní sveta i praktickom živote sa s nami každý deň mnohokrát dávali popri mužoch i ony.
Islam sa tu turistov dotýka v troch obmedzeniach, ktorá platia práve len na lokálnych ostrovoch, na rezortoch sa všetko riadi západnými pravidlami. Ak ale chcete chvíľu byť medzi miestnymi, je potrebné dodržiavať tri pravidlá:
1. Zákaz dovozu a pitia alkoholu, a to akéhokoľvek. Zabudnite tak na večerný drink na pláži alebo pivo k jedlu.
2. Zakázané je kúpanie v bikinách mimo vyhradenej časti pláže, tzv. Bikini beach. Inde musíte mať tričko a kraťasy, čo je ale vzhľadom k veľkému riziku spálenia pri šnorchlovaní vlastne výhoda.
3. Oblečenie by malo dosahovať aspoň po kolená a nemalo by príliš odhaľovať ramená a dekolt. Ak tieto tri pravidlá turista rešpektuje, vezmú ho miestni medzi seba okamžite a veľmi vrelo.
Žraloka nakŕmite, korytnačku pohladíte, delfína zahliadnete
Najkrajšie je na Maldivách jednoznačne podmorský život. Krehké koraly, pestrofarebné kŕdle rybičiek, delfíny, ale aj obrovské raje manta alebo žralok obrovský, dorastajúci do dĺžky až 18 metrov. To všetko tu môžete vidieť celkom bežne.
Nám sa podarilo zahliadnuť niekoľko menších rají hneď pri prvom šnorchlovaní pár desiatok metrov od brehu. Na lepšie potápanie alebo šnorchlovanie je potom určite lepšie zaplatiť si výlet s miestnymi. Vedia, na akú časť útesu zájsť, a vy sa tak môžete len položiť do vody, nechať sa unášať jemným prúdom a pozorovať podmorský svet a jeho stovky a stovky rozmanitých podôb. Nájdete tu rybky všetkých farieb a veľkostí, na niektoré si môžete takmer siahnuť.
Na koraly je treba dávať veľký pozor, sú totiž extrémne krehké a aj jemným dotykom sa odlomia. Na mnohých miestach, najmä v bezprostrednom okolí ostrovov, sú už úplne zničené. Ich skaze prispieva aj otepľovanie vody v oceánoch, na čo sú veľmi citlivé. Ak máte šťastie, je možné na Maldivách vidieť aj plaché korytnačky alebo vyraziť naháňať loďou delfínmi predvádzajúcich sa vo vlnách. Na niekoľkých lokalitách je potom možné uvidieť aj ďalšie podmorské vzácnosti - raje manta alebo žraloky obrovské, čiže veľrybie.
Pre nás bol najväčší zážitok s podmorskými živočíchmi hneď na prvom ostrove Dhiffushi. Raz večer nás totiž miestni chlapci pozvali na kŕmenie svojich "domácich maznáčikov". Niekoľko mesiacov chodili každý deň kúsok od brehu kŕmiť malé žraloky a raje, až si ich domestikovali na presné miesto a čas. Stúpli sme si teda všetci do plytkej vody, do ruky si vzali rybie zvyšky a ponorili ruku pod hladinu až ku dnu. Zatiaľ čo asi 40-centimetrové žraloky sa po jedle vrhali a trhali nám ho z rúk, malé raje elegantne prekryli celú ruku svojim saténovo jemným telom a pomaly si vychutnávali rybie dobroty. Až neskôr sme sa dozvedeli, že ide o veľmi jedovatý druh a bodnutie jeho bodcom kvôli nedostupnosti lekárskej starostlivosti väčšinou znamená minimálne amputáciu časti nohy.