Chudobný, ale sexy. Taký je večne mladý Berlín a takí sú aj Berlínčania. Obyvatelia mesta, ktoré na dve generácie rozdelil absurdný múr, sú odlišní od všetkých ostatných Nemcov. A tiež sami od seba, pretože viac ako na príslušnosť k celému mestu dbajú a veria svojej vlastnej štvrti. V nej spočíva ich identita.
Berlínčania nikdy nezabudnú na traumu, ktorú im spôsobilo rozdelenie mesta, píše pre iDnes.cz Libor Budinský. Tisíce rozdelených rodín aj tisíce tragických príbehov na dlhú dobu zostanú vpísané v kolektívnej pamäti metropoly. Preto sa chceli po páde komunistického režimu múru čo najrýchlejšie zbaviť, aby tento symbol poníženie zmizol z mapy mesta. Až po jeho zbúraní Berlín začal znova žiť.
Kto je Berlínčan?
Súčasný Berlín je obrovským kotlom mentalít a kultúr nielen východného a západného Berlína, ale mnohých ďalších súčastí. Bohémskeho Kreuzbergu, ozdobeného "posh" Mitte s generáciou mladých Yupik alebo napríklad Neuköllnu, ktorý je najväčším etnickým „laboratóriom" Berlína a kde sa prelínajú arabské, turecké či vietnamské komunity.
Mesto má mnoho tvárí a práve vďaka tomu je jednou z najväčších charakteristík Berlína a Berlínčanov veľká miera slobody a tolerancie, v ktorej sa každý kozmopolitne orientovaný človek cíti ako ryba vo vode. Berlínčania sú proste iní. Nekonvenční a súčasne tolerantní. Hoci niektorí miestni tvrdia, že typický Berlínčan vlastne ani neexistuje.
Pride Parade
Berlínčania sami schytali v 20. storočí toľko rán, že sú značne otrlí a zvyknutí snáď úplne na všetko. Nič nie je prekvapením, nič ich nevyvedie z miery. Nie sú úzkoprsí a dokážu tolerovať odlišné správanie i cudzie názory. Preto sa mesto stalo útočiskom najrôznejších menšín, a to nielen národnostných, ale aj rodových, teda gayov, lesbičiek či transsexuálov.
Oslavou „dúhovej tolerancie" je každoročný Pride Parade, festival sexuálnych menšín, ktorý sa v meste nad riekou Sprévou koná už od roku 1979. V posledných rokoch sa veľkolepého sprievodu zúčastňuje stále viac ľudí, v roku 2012 pochodovalo ulicami mesta okolo 700 tisíc účastníkov.
Reptá a nadáva
Napriek všetkej tolerancii sú Berlínčania povestní svojím večným reptaním, ktoré sa pohybuje na hranici humoru a odsekávania starého frfloša. Neberú si žiadne servítky pred ústa a keď sa spýtate, ako sa majú, neodpovedia vám ako v anglosaských krajinách, že dobre, ale buď povedia, že už bolo lepšie, alebo utrúsia niečo v tom duchu, čo že je to za blbú otázku. A keď ich pozdravíte dobrý deň, spýtajú sa vás, čo na tom dni má byť vlastne dobrého.
Ale aj táto typická berlínska komunikácia sa pozvoľna vytráca a mladí ľudia už toľko nenadávajú a nefrflú. Hoci aj v Berlíne fungujú kurzy nadávok, kde sa môžete v typickom jadrnom prejave starých Berlínčanov náležite zdokonaliť. „Berlínčan nie je veľmi zdvorilý, zato má zmysel pre humor," potvrdzuje študentka Martina Holubová, ktorá v nemeckej metropole žije už niekoľko rokov.
Legendárny curry wurst
Aj keď sú Berlínčania akokoľvek kozmopolitní a otvorení novým trendom, majú jednu kulinársku úchylku, ktorú si nikdy nenechajú vziať. Hoci ulice sú plné tureckých bistier aj vietnamských fastfoodov, na prvom mieste v obľube zostáva legendárnej curry wurst. Nakrájaná špekačka posypaná kari korením a podávaná s kečupom má v Berlíne stále výsadné postavenie. A pozor, nie je to len občerstvenie pre chudákov. Pri slávnom stánku pri zastávke Stanica ZOO sa svojho času zastavoval na curry wurst berlínsky starosta oblečený v luxusnom obleku, svoju obľúbenú pochúťku zapil pohárom šampanského a potom sa vydal do opery.
Keď pivo, tak s malinovkou
Pivná kultúra v Berlíne je trochu v plienkach. Samozrejme, funguje tu mnoho „mníchovských" krčiem, kde má pivo správny šmrnc, ale tam chodia skôr cudzinci. Berlínčania si totiž potrpia na ľahšie pivá, napríklad na svoje letné pšeničné pivo "berliner weisse", ktoré si "dochucujú" trebárs malinovou šťavou a pijú ho slamkou. Ženy a športovci uvítajú, konzervatívni pivári sa skôr otrasú hnusom.
Čo naopak Berlínčanom môžeme závidieť, sú ich nádherné "pivné záhradky" schované v tieni urastených stromov, kde sa miestne schádzajú po práci na kus reči.
Mesto plné hipsterov
Žiadny berlínsky hipster sa nikdy neprizná k tomu, že je hipster. A pritom je Berlím mestom hipsterov. Sú všade. Chodia výrazne poobliekaní, vo flanelových košeliach a starých sakách, jazdia na starých bicykloch, neznášajú futbal a žiadne ďalšie mainstreamové formy zábavy.
Správny hipster nechce patriť k žiadnemu prúdu, každý chce byť sám za seba, slobodný a unikátni, čo do istej miery opäť odráža berlínsku náturu. Berlínske kaviarne sú ich plné. Pijú svoj obľúbený Club maté (niečo medzi čajom a limonádou, inak "nakopávák" s obrovským množstvom prírodného kofeínu) a riešia problémy súčasného sveta. Aj preto je Berlín taký inšpiratívny.
Na dvoch kolesách
Berlínčan sa nikdy nevzdá svojho bicykla. Cyklistika je veľkou berlínskou vášňou, všetci jazdia do práce aj po meste na bicykli. Teda úplne všetci nie, ale na bicykel ako dopravný prostriedok sadá každý deň približne 500 tisíc Berlínčanov, pričom podľa prieskumov je v meste na tisíc obyvateľov cez 700 bicyklov.
Berlínska radnica už dávno pochopila, že táto doprava je pre mesto ideálna a vyšla cyklistom ústrety, keď postavila či vyčlenila 600 kilometrov chodníkov či jazdných pruhov výhradne pre cyklistov. Ďalšia vec, ktorú môžeme len ticho závidieť.