V súvislosti so zmiznutým malajzijským lietadlom sa vynára rad bezpečnostných otázok, z ktorých jedna znie - ako sa dá nastúpiť do lietadla s ukradnutým či falošným pasom? Nie je to také ťažké, ako by ste si možno mysleli, píše spravodajský server CNN. Keď si predstavíte rutinnú kontrolu pri odbavení na letiskách, všetko to vyzúvanie topánok, skladanie opaskov z nohavíc, dôkladné prehliadky tašiek, röntgeny, pasové kontroly - koho by napadlo, že v mnohých krajinách nie je vôbec zložité dostať sa na palubu lietadla s falošným pasom.
Keď pasažier nastúpi na palubu lietadla, na hlavnom medzinárodnom letisku mu niekedy skontrolujú pas aj štyrikrát. Ak však jeho pas neskontrolujú v databáze odcudzených a stratených cestovných dokumentov Interpolu, potom môže takýto cestujúci bez problémov prekĺznuť cez opakované kontroly i s falošným pasom, píše server CNN.
Prípad dvoch pasažierov strateného letu 370 spoločnosti Malaysia Airlines, ktorí preukázateľne cestovali s falošným pasom, opäť rozvíril debaty o bezpečnosti leteckej dopravy. Nič na tom nemení ani fakt, že polícia o jednom z nich, devätnásťročnom iránskom mladíkovi, ktorý cestoval s kradnutým rakúskym pasom, v utorok vyhlásila, že vraj len skúšal emigrovať do Nemecka a že je nepravdepodobné, že by bol členom nejakej teroristickej skupiny. Tretina cestujúcich sa môže dostať do lietadla s falošným pasom.
Miliarda neskontrolovaných
Podľa Medzinárodnej asociácie pre leteckú dopravu prepravili v roku 2013 letecké spoločnosti na celom svete viac ako 3,1 miliardu cestujúcich. Vo viac ako miliarde prípadov pritom nikto nekontroloval ich cestovné dokumenty v databáze Interpolu. „Interpol si kladie otázku, prečo len hŕstka krajín vo svete sa stará o to, aby sa ľudia s kradnutými pasy nedostali na palubu medzinárodných letov, " zdôraznil generálny tajomník medzinárodnej policajnej organizácie Ronald Noble.
Dvaja pasažieri s ukradnutým pasom v zmiznutom malajzijskom lietadlom každopádne neboli ten deň jediní, kto cestoval s falošným dokumentom. Dôvody týchto ľudí pritom nijako nemusia súvisieť s terorizmom, uviedol bezpečnostný letecký expert Richard Bloom. „Títo ľudia sa môžu pokúšať trebárs ilegálne emigrovať, môžu pašovať kradnutý tovar, drogy alebo zbrane, alebo sa len môžu snažiť previesť legálny tovar a vyhnúť sa plateniu daní, " vysvetlil Richard Bloom z Embry - Riddle Aeronautical University. Kradnuté pasy kontrolujú len niektoré krajiny.
Databáza stratených cestovných dokladov Interpolu vznikla v roku 2002, v reakcii na zvýšené bezpečnostné opatrenia po útokoch 11. septembra 2001. Z počiatočných niekoľkých tisíc záznamov sa databáza postupne rozrástla na úctyhodný zoznam 40 miliónov stratených cestovných dokumentov. Pre zaujímavosť, len v USA sa každý rok eviduje 300 tisíc stratených alebo ukradnutých pasov. Počet hľadaní v databáze sa ročne pohybuje okolo 800 miliónov, v 60 tisíc prípadoch je pritom hľadanie úspešné. V databáze hľadajú podľa štatistík hlavne USA, Veľká Británia a Spojené arabské emiráty. Využívajú ju aj všetky krajiny EÚ, vrátane Česka a Slovenska.
Hľadanie v databáze Interpolu je bezplatné, niektoré zo 190 členských krajín Interpolu však možno nemajú technické kapacity alebo zdroje, aby si stály prístup k sieti zabezpečili, vyjadril sa Tom Fuentes, bývalý zástupca šéfa FBI.
Thajsko, raj pasových falzifikátov
Jeden z pasažierov strateného malajzijského letu cestoval s kradnutým rakúskym pasom, ten druhý, ktorého identita zatiaľ zostáva neznáma, s talianskym. Oba pasy pritom boli ukradnuté v Thajsku, prvý v roku 2012, ten druhý o rok neskôr. Thajsko pritom predstavuje prosperujúci trh s kradnutými pasy, upozorňuje server CNN. „Thajsko zostáva veľkým odbytiskom vysoko kvalitných falzifikátov a ďalších dokumentov, " uviedol bezpečnostný analytik Paul Quaglia.
„Úprimne dúfam, že všetky vlády aj letecké spoločnosti sa z tragédie nezvestného letu MH 370 poučia a začnú bežne preverovať všetky cestovné pasy ešte pred tým, než nechajú pasažierov nastúpiť do lietadla, " vyhlásil tajomník Interpolu Ronald Noble.