Veľa ľudí pozná animovaný film Madagaskar, ktorý spopularizoval jeho názov najmä medzi deťmi. Históriu ostrova však poznačili mnohé krvavé udalosti. Romantickú podobu potom získal Madagaskar vďaka pirátom, ktorí prepadávali bohato naložené lode, smerujúce z Ázie do Európy. Aký ale je?
Madagaskar je pre Slovákov najmä ostrovom Mórica Beňovského (1746 - 1786). Beňovský tu pôsobil takmer štyri roky. Bol francúzskym generálom a nositeľom Radu sv. Ľudovíta, no v jeho myšlienkach a činoch rezonovali idey osvietencov, a preto sa nedokázal zmieriť s osudom domorodcov, ktorí boli predávaní do otroctva. Ich ochrana a nezávislá činnosť Beňovského v juhovýchodnej oblasti napokon viedli k jeho likvidácii. Zomrel v roku 1786, len tri roky pred začiatkom Veľkej francúzskej revolúcie.
Madagaskar – veľká láska
Madagaskar je neopakovateľná cestovateľská destinácia. Je to svätý grál všetkých, ktorí chcú vyskúšať svoje cestovateľské šťastie. Tento ostrov je označovaný za ôsmy svetadiel, pretože aj keď leží na východ od brehov Afriky, nie je to Afrika. Ostrov sa javí pri veľkom africkom kontinente ako malý, ale v skutočnosti by sa do jeho rozlohy zmestilo celé Slovensko 12-krát.
Príroda ostrova je izolovaná od okolitého sveta už približne 140 miliónov rokov a vďaka tomu sa tu rozvinuli úplne originálne formy života. Väčšina madagaskarských zvierat a rastlín nežije a nerastie nikde inde na svete. Žije tu 100-tisíc druhov zvierat a 12-tisíc vyšších druhov rastlín, niektoré majú svojich vzdialených príbuzných aj na americkom kontinente či v Austrálii.
Pôvodní obyvatelia Madagaskaru prišli na ostrov v niekoľkých vlnách približne pred dvetisíc rokmi z Indonézie, z ostrovov Sumatra a Borneo. K nim sa počas neskoršej kolonizácie pridali kmene z východnej Afriky. Ich zmiešaním sa vytvoril originálny malgašský typ. Napriek tomu, že je obyvateľstvo vďaka migrácii a pestrej minulosti rôzne, všetci obyvatelia sa považujú za národ Malgašov.
Životné tempo
Na čo si musíte na Madagaskare zvyknúť najskôr? Je to trpezlivosť. Priemerný Malgaš, teda príslušník jedného z takmer dvadsiatich kmeňov, ktoré tvoria obyvateľstvo ostrova, robí všetko svojím tempom. Malgaši pravdepodobne nikdy nepochopia, prečo sa bieli ľudia, ktorých volajú vazaha (vyslovuje sa vazá) stále niekam ponáhľajú. To je na Madagaskare to najvzácnejšie. Zabudnete tu na stres modernej doby, a aj keď domáci občas používajú technologické výdobytky, ako sú mobil alebo internet, na ostrove nemusia rodičia striehnuť, či ich potomkovia pozerajú do monitoru. Deti na Madagaskare sú určite vonku, na ulici, alebo behajú po blízkej prírode.
Výhodou madagaskarských reštaurácií je čerstvosť všetkých používaných surovín. Elektrina je vzácna a veľmi úsporne používaná komodita, preto ani mäso a ani ostatné suroviny neprechádzajú chladením či mrazením. Najnovším technickým vynálezom, ktorý sa dá bežne kúpiť na miestnych trhoviskách, sa v posledných rokoch stávajú solárne panely. Vďaka nim sa rozširuje aj sortiment chladených jedál a nápojov, takže chladené pivo alebo kolu si môžete dať počas dňa aj v najzastrčenejších dedinkách popri ceste.
V menších obciach sa ľudia zdravia už zďaleka a nikdy nezabudnú na úsmev. Pre všetkých ste biely vazaha (čítaj vazá), ktorý prichádza s peniazmi a určite nie je chudobný. V porovnaní s nimi je to naozaj pravda, pretože mnohí neopustia počas svojho života ani len rodnú obec a o našom svete majú iba matnú predstavu z filmov. Ich zárobok je na naše pomery úplne zanedbateľný, za namáhavú fyzickú prácu zarábajú 60 centov denne.
Ryža
Hlavným pokrmom pre všetkých Malgašov je už niekoľko storočí ryža. Urodí sa niekoľkokrát do roka a každá rodina jej spotrebuje obrovské množstvá. Ryžové polia môžete vidieť všade, vrátane hlavného mesta Antananarivo, čo sa prekladá ako mesto tisícov alebo aj tisíc miest. Množstvá ryže, ktoré Malgaši dokážu zjesť, sú obdivuhodné a vďaka svojmu apetítu sa stali najväčšími spotrebiteľmi ryže na svete.
Varením ryže získavajú aj ryžovú vodu, ktorú po uvarení ryže odoberajú a niekoľkonásobným preváraním z nej vzniká malgašský ryžový čaj hnedej farby. Keďže chladené nápoje sú dostupné iba v elektrifikovaných obchodoch a nie sú vôbec lacné, ryžový čaj je hlavnou tekutinou počas celého dňa. V mnohých obciach je to jediná pitná tekutina, bez ktorej by neprežili. Voda v studniach je často nepitná a neprevarenú ju používajú iba na umývanie.
Vanilka
Vanilka je najznámejším symbolom Madagaskaru. Jej pestovanie sasústreďuje na severe ostrova v oblasti tzv. Vanilkového pobrežia medzi mestami Antsiranana na severe až po mesto Antalaha, ktoré leží takmer na najvýchodnejšom pobreží Madagaskaru. Madagaskar je producentom najkvalitnejšej vanilky oceňovanej na celom svete. Vanilka pravá preferuje vlhké prírodné prostredie s bohatými zrážkami. Rastie skôr v tieni, ale potrebuje aj veľa tepla. Preto sú miestne dažďové pralesy ideálnym prostredím, v ktorom sa vanilke mimoriadne darí.
Vanilkovník je druh orchidey, ktorých na Madagaskare rastie približne tisíc druhov. Vanilkovník však nie je pôvodná rastlina. Pochádza z Mexika a pestovať ho začali portugalskí osadníci pred niekoľkými storočiami. Názov vanilka pochádza zo španielčiny, vanilla po španielsky znamená malý struk. Vanilku poznali už pôvodní obyvatelia Mexika, Toltékovia a Aztékovia. Používali ju nielen pri príprave nápojov z kakaových bôbov, ale aj ako liečivý prostriedok a tonikum na povzbudenie činnosti srdca a celkovú regeneráciu organizmu. Už Aztékovia zistili, že vanilka má aj mierne afrodiziakálne účinky.
Plodom vanilky sú tobolky, ktoré dozrievajú po šiestich až siedmich mesiacoch. Po dozretí majú žltozelenú farbu a sú dlhé približne 15 - 20 cm. Tobolky sa musia odtrhnúť v pravý moment, aby sa začal proces ich sušenia a fermentácie. Správnym postupom každodenného pomalého sušenia vzniká vanilín, ktorý dáva vanilke charakteristickú a známu vôňu. Pestovatelia sušia vanilku jeden až dva mesiace, tobolky pravidelne rozkladajú a preberajú. Proces sušenia a fermentácie, pri ktorom tobolky stratia 75 percent svojej hmotnosti, trvá ďalších 8 mesiacov. Na konci sú tobolky tmavohnedej farby, mäkké a na povrchu mastné. Táto trpezlivá manuálna práca sa nedá nahradiť žiadnou priemyselnou produkciou.
Snímky: flickr/Francesco Veronesi
Lemury a iné zvery
Symbolom Madagaskaru sú bez akýchkoľvek pochýb lemury. Tieto milé a pomalé zvieratká sú poloopice, ktoré sa živia rastlinami, ale niektoré druhy nepohrdnú ani drobnými zvieratami a hmyzom. Lemury celý svoj život trávia v pokoji, pojedajú obľúbené plodiny, podriemkavajú a navzájom sa čistia. V súčasnosti je popísaných viac ako 90 druhov lemurov a každú chvíľu sa objavujú ďalšie. Vypaľovanie a intenzívna ťažba dreva spôsobuje zmenšovanie území, na ktorých sa môžu populácie lemurov udržať. Občas sa ocitnú aj na jedálničku miestnych obyvateľov ako východisko z núdze, ale je to skutočne veľmi ojedinelý jav.
Príroda Madagaskaru je veľmi priaznivá k ľuďom, pretože sa tu nevyskytujú jedovaté plazy a pavúky, ani tu nežijú veľké nebezpečné šelmy. Jedinou mačkovitou šelmou Madagaskaru je fosa, ktorá loví predovšetkým lemury. Vzrastom je veľká približne ako naše divoké mačky a útok na človeka neprichádza do úvahy. Najväčšie nebezpečenstvo hrozí človeku od malarických komárov, ktoré sa objavujú najmä v období intenzívnych dažďov.
Na Madagaskare sa nachádza mnoho veľkých vodných tokov, ktoré sú napájané intenzívnym a pravidelným prísunom tropických dažďov. V niektorých častiach Madagaskaru sa nachádzajú aj veľké územia močiarov, ktoré sa využívajú na pestovanie ryže. Príchodom do týchto oblastí však vstupujeme do prirodzeného prostredia najnebezpečnejšieho tvora na Madagaskare – krokodíla.
Madagaskar je napriek záujmu sveta neprebádaný ostrov, skrývajúci nerastné bohatstvo, neznáme rastliny a nepoznané druhy vtákov a hmyzu. Jeho najväčším bohatstvom sú však ľudia, ktorí vás prijmú medzi seba a môžete sa od nich učiť skromnému, ale šťastnému životu.
Článok bol uverejnený v magazíne Fit život.