Z Tokia do Kjóta, 450 kilometrov za dve hodiny. A ako bonus toaleta s umývaním zadku na fotobunku. V barmskom Rangúne nevyjdete ani z mesta a 45 kilometrov potrvá tri hodiny. V „dobytčákoch“ a bez toalety. Pre miestnych za dvadsať centov, pre turistov za dolár.
Vo vlaku vládne pohoda, najlepšie je posadiť se do otvorených dverí. Snímka: Libor Budinský, idnes.cz
Pozývame vás na ojedinelú prechádzku po meste nenaplnených ambícií. Slávne centrum britskej kolónie bolo pred sto rokmi výstavnejšie a modernejšie než Singapur. Z tej doby tiež pochádza miestna železnica, vedúca vôkol mesta. A ponúka tri hodiny rýdzej zábavy, pri ktorej sa nebudete nudiť ani minútu, lebo taký úchvatný zážitok neposkytujú ani panoramatické vlaky vo Švajčiarsku. Prejdete sa uprostred tržnice, stovkám rodín sa budete pozerať doslova do kuchyne a navyše počas trojhodinovej cesty preskúmate veľa zaujímavostí miestnej kuchyne. Bude to fúkať, hádzať, voňať aj smrdieť...
Choďte, čím chcete
V Lonely Planet mali cestovný poriadok, ktorý už dávno neplatí. Aj v hoteli mali cestovný poriadok, ktorý už neplatí. Až na stanici sme našli aktuálny cestovný poriadok, ktorý zrejme platí. Lenže bol celý vypísaný v miestnych kučierkach vrátane číslic, takže nám bol opäť nanič.
Našťastie sa nikam neponáhľame, a tak bez náhlenia zamierime k okienku pre lístok. Lenže pri okienku predávajú len miestnym, cudzinci musia vojsť dovnútra, kde zaplatia päťkrát viac. Aj tak je to neuveriteľne lacné, trojhodinová jazda vyjde na dolár. Spoločne s lístkami získavame cennú informáciu, že vlak príde o chvíľku. Geniálny spôsob, ako sa vyhnúť akémukoľvek oneskoreniu, pretože chvíľka môže byť dlhá rôzne.
150-tisíc ľudí denne
Ale aby sme barmským železničiarom nekrivdili. Na 45 kilometrov dlhej trati sa denne zvezie 150-tisíc ľudí, takže vlaky jazdia zhruba každú polhodinu. Sotva sme si stačili pozrieť unikátny systém chladenia nápojov kvapkajúcim ľadom a ochutnať malé zeleninové Samos vyprážané v čiernej panvici na Peron, už pri jednej z koľají so škripotom trhajúceho sa plechu zabrzdil vlak.
Klasické vagóny s otvorenými oknami aj dverami, s podlahou vystlanou zvyškami novín aj omrvinkami všemožného jedla. Skupinka indických turistov s miestnym sprievodcom nastúpila, tak sme sa pridali a naskočili do vlaku, ktorý sa šuchtajúcim tempom rozbehol zase ďalej.
Predavač betelu
Je to ako jarmočná púť, ktorú strávite v jednom jedinom vagóne. Aj keď v našom prípade to bolo trochu inak. Po piatich staniciach totiž skupinka turistov vystúpila a vo vlaku zostali len miestni. „Je to okružný vlak? Alebo idete z mesta preč?“ Skúšali sme predavača betelu. Nerozumel ani za mak, len roztiahol pery do čierneho úsmevu plného skazených zubov. Keď sme ho dotiahli k plánu, naznačil niečo, že okružná. Tak dobre, ale veľmi presvedčivo to neznelo.
Našťastie o chvíľu prišiel sprievodca, ktorý vedel na miestne pomery skvele po anglicky. Hoci jeho slovná zásoba predstavovala približne pätnásť slov, boli medzi nimi slová „zlý vlak“ a „vystúpiť“, čo sme na ďalšej zastávke urobili a po dvadsiatich minútach nastúpili konečne do správneho vlaku, ktoré obíde mesto a vráti sa späť na hlavnú stanicu.
Pre fanúšikov gastronómie
Ako sa vlak vzďaľoval centru, rástol počet bizarných pohľadov a situácií. Na stanici na opustených koľajniciach sa sušili vyprané košele, na peróne sa smažili v hrncoch najrôznejšie špeciality a čo chvíľa kráčali vagónom hluční predavači ovocia a ďalších maškŕt. Aj keď im človek nerozumel ani hlásku, nebol problém ich slogany rozlúštiť. „Mám najlepšie jablká široko ďaleko,“ vykrikoval jeden, zatiaľ čo druhý sa ho snažil prehlušiť: „Mám najlepšie banány široko ďaleko...“
Po dvoch hodinách jazdy nám značne vyhladlo, a tak sme začali ochutnávať. A práve to je ďalší skvelý rozmer okružnej lokálky. Ak vám nevadí nedostatok hygieny, môžete podniknúť dokonalý prieskum miestnej fastfoodovej gastronómie.
Červená podlaha
Najjednoduchšia je ochutnávka nakrájaného tropického ovocia či varených prepeličích vajíčok, ktorých cena sa pohybuje okolo desiatich centov za kus. Nechýbajú však ani typické barmské špeciality, ako sú napríklad smažené krevetové placky, vyprážaná tekvica, vaječná placka s čili omáčkou, pražené rybky, pálivé rezance či najrôznejšie pražené oriešky. Všetci sa tu pchajú a jedlo ide predavačom rýchlo na odbyt.
A žiadne starosti sa nerobia ani s fajčením. Hoci na stenách vagónov sú cedule so zákazom fajčenia, nikto si ich nevšíma. A tak ako v celej Barme, aj vo vlaku sa holduje žuvaniu betelu, takže veľa mužov sa čo chvíľu nahne z okna či z dverí, aby poslali na trať jeden z mnohých typických červených pľuvancov.
Ako v bubne práčky
Rangúnský „expres“ je svojím spôsobom unikátnym kinom s ponukou realistických dokumentárnych snímok premietaných v štýle 6D. Ale áno, počítajte s nami, trojrozmerný film v 3D dopĺňa kývavý pohyb vagónu (4D), čerstvý vietor prefukujúci oknami aj dverami (5D) a navyše ešte pripočítajte všetky pachy a vône, ktoré sa vo vagónoch miešajú, takže nakoniec sme pri 6D.
A Lonely Planet pridáva ešte jeden postreh - ak je vám zle pri jazde autobusom či na horskej dráhe, radšej si na tento zážitok nechajte zájsť chuť, pretože v divoko trasúcom sa vlaku môžete mať pocit, ako by vás niekto zavrel do práčky a spustil žmýkací program. Výhodou však je, že môžete kdekoľvek vystúpiť a vrátiť sa späť do centra taxíkom.