Študentka, čo žije vo vlaku pre HN: Vlastná posteľ mi vôbec nechýba

V podnájme platila vysoké poplatky, hádala sa s majiteľom a stále niekam dochádzala. Pri jednej jazde vlakom jej napadlo, že si kúpi ročnú kartu BahnCard 100 a bude bývať vo vlakoch. Tak sa začal príbeh novodobej digitálnej nomádky, ako ju nazývajú svetové médiá, nemeckej študentky Leonie Müller. O jej príbehu sme písali pre pár dňami, teraz sme sa na jej život spýtali priamo.

Kedy ste sa vlastne rozhodli zmeniť svoj život a začať "žiť vo vlaku?"
V apríli tohto roka som už dosť bojovala so svojím prenajímateľom v Stuttgarte a aj keď môj byt bol v poriadku, nechcela som tam už ďalej žiť. Okrem toho môj vzťah s priateľom v Kolíne nad Rýnom práve začínal. Zistila som, že necítim túžbu po nejakom mieste. A potom som robila výskum o vlakovom lístku BahnCard 100, ktorý vám umožňuje ísť akýmkoľvek vlakom v krajine. A bolo.

Aký je teda váš život teraz - ako vyzerá napríklad váš bežný týždeň?
Aktuálne nespávam vo vlaku, pretože je to nebezpečné a nevyhovujúce. Spím na rôznych miestach, u priateľa, mojich priateľov a u rodiny. Niekedy u nich zostanem aj týždeň, niekedy som vo vlaku každý deň, niekedy prespím v hoteli alebo u niekoho, koho poznám.Teraz máme ale ešte prázdniny, takže nemusím byť na svojej univerzite až do októbra. Študujem médiá a sociológiu, preto som sa rozhodla o tomto mojom projekte napísať bakalársku prácu.

Nechýba vám však vlastná posteľ?
Nie, nechýba. Mám rada cestovanie a páči sa mi atmosféra vo vlaku, už sa mi dokonca stalo, že s niektorým ľuďmi sme sa videli už viackrát. A čo je hlavné, vidím veľa z našej krajiny - každý kút Nemecka je iný.

Podľa svojich slov cestuje iba s potrebnými vecami - čo presne to je?
Laptop, slúchadlá, oblečenie, diár, šampón a zubná kefka.

Čo si myslíte o digitálnych nomádoch - vedeli by ste si predstaviť žiť tak celé roky?
Áno, o takomto spôsobe rozmýšľam už veľmi dlhú dobu. Toto je môj prvý pokus, a trvať by to malo jeden rok.

Ako veľmi pritom aj ušetríte?
Za vlak dávam 340 eur za mesiac, môj byt stál 450 eur a navyše som si musela platiť cestovné náklady na cestu do školy, za mojim priateľom a ostatnými blízkymi.