Ľadovcové jazero plné ľudských kostier alebo chrám hemžiaci sa potkanmi? Desivé miesta, ktoré pripomínajú scény z hororu, nepredstavujú práve bežný cieľ dovolenky. Napriek tomu sa stále viac a viac cestovateľov vrhá za netypickým dobrodružstvom.
Server BBC vybral hneď päť miest, ktoré v sebe spájajú cestovateľský zážitok a hrôzu. Okrem potkana chrámu a jazera k výberu zahrnul tiež ostrov plné jedovatých hadov, strašidelných bábik a púšť Karakum, píše portál lidovky.cz.
Hadí ostrov
Návšteva brazílskeho Ilha da Queimada Grande je zakázaná. Ostrov, ktorý sa nachádza 33 kilometrov od mesta Sao Paulo, je totiž plný jedovatých hadov. Brazílske námorníctvo uzavrelo ostrov v 20. rokoch minulého storočia, aby ochránilo nielen kriticky ohrozený druh, ale zároveň aj ľudí pred hadmi.
Chrám krýs
Náboženská a turistická destinácia Karni Mata Temple v Indii je miestom úcty i odporu. Slávny hinduistický chrám sa totiž hemží tisíckami hlodavcami. Napriek tomu po ich požehnaní túžia tisíce veriacich pútnikov.
Jazero ľudských kostier
V roku 1942 objavil lesný strážca smerujúci k indickému jazeru Rup Kund vysoko v Himalájach na prekvapivú scenériu. Okolo plytkého ľadovcového jazera sa nachádzalo 300 až 600 kostier v rôznych fázach rozkladu. Niektoré torzá na sebe ešte mali kúsky mäsa, oblečenie či šperky.
K jazeru sa odvtedy vydalo už niekoľko vedeckých expedícií, ktoré sa snažili priniesť nespochybniteľný záver. Zatiaľ sa ale žiadne nepodaril. V hre je epidémia či rituálne samovražda.
Peklo na zemi
Ďalšou zastávkou po desivých miestach je takzvaná Brána do pekla uprostred púšte Karakum v Turkménsku. Keď v roku 1971 vykonávali sovietski geológovia prieskum ložiska zemného plynu, netušili, že vytvoria kráter o priemere sto metrov. Počas vŕtania došlo k prerazeniu izolačných vrstiev horniny, čo spôsobilo únik plynu. Aby sa plyn nerozšíril do okolia, rozhodli sa ho vedci zapáliť. V ich predstavách mal plyn rýchlo vyhorieť, to sa však zatiaľ nestalo.
Ostrov strašidelných bábik
Podľa miestnych legiend sa v mexických kanáloch Xochimilco pred desiatkami rokov utopilo dievča. Krátko po jej smrti sa na brehu objavili bábiky. Strápený správca ostrova Don Julian začal potom na jej pamiatku vešať bábiky na stromy.
Ako roky plynuli, na bábikách sa postupne prejavoval zub času. Uťaté hlavy rozkladajúce sa vo vlhkom vzduchu, chýbajúce končatiny a vyblednuté farby sú dnes ich nezmazateľnú súčasťou.
Miestni obyvatelia tvrdia, že bábiky posadol duch mŕtveho dievčaťa. Hneď niekoľko svedkov vyhlásilo, že počulo, ako si bábiky navzájom šepkajú.