Výnimočné a unikátne. Architektonické skvosty svojej doby na Slovensku

Špičkové dielo architektonickej moderny v Európe. Najvýznamnejší povojnový skvost, možno najlepší v Československu. Aj také prívlastky dostáva od expertov Bratislavské krematórium, ktoré je aj národnou kultúrnou pamiatkou. Jeho „story“ upúta už od začiatku: stavali ho naopak, nesadili stromy okolo hotovej stavby, ale umiestňovali ju medzi staré borovice a duby. Tie tvoria kontrast s jej čistými vodorovnými líniami.

Ovplyvnené severom

„Táto architektúra je dosť ovplyvnená škandinávskym myslením, životom a životným štýlom. Po tejto stránke je prirodzené, že aj odchod človeka je tiež súčasťou prírody,“ hovorí pre HN architekt Ján Bahna. „Vystihuje atmosféru šesťdesiatych rokov, ktoré boli pre architektov priaznivé a kreatívne,“ dodáva.
Napriek svojej unikátnosti sa však krematórium časom začalo „strácať“ v pribúdajúcej okolitej výstavbe, čo je osud mnohých slovenských pamiatok. Viaceré z nich pustnú, snahy o zabezpečenie finančných prostriedkov na rekonštrukcie vyjdú niekedy viac, niekedy menej. Bratislavské krematórium v snahe ochrániť ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. „Tým sa zachránilo od nevkusných a necitlivých zásahov. Boli tam isté konflikty, chceli tam osadzovať určité technológie, ktoré by boli poškodzovali pôvodný zámer,“ hovorí ďalej Bahna.

Spojenie cez sklo

Prvé skice sa začali tvoriť v roku 1962. Prístup do krematória je po dlhom oblúkovom chodníku. Ten sa tiahne  popri hlavnej lúke s totemom a je zároveň obradom príchodu k miestu rozlúčky. Hlavné obradné priestory sú na terase nad svahom. Medzi vodorovnými stenami možno kedykoľvek uniknúť, len číre priečne sklo určuje vnútorný priestor. Múry z interiéru prenikajú cez zasklenie ďaleko do exteriéru a dlažba spája interiér s okolím.
Spojenie vnútrajška s okolitou krajinou cez sklené steny nadväzuje na európsku modernu, v ktorej duchu bolo navrhnuté. Prostredie malo byť upokojujúce, zároveň však nemalo pripomínať atmosféru konvenčných cintorínov. Krematórium sa nachádza na západe Bratislavy na svahoch Malých Karpát v riedkom lese. Architekt Ferdinand Milučký, ktorý ho vytvoril, dostal aj za neho od Viedenskej univerzity ...