Megalomanským dovolenkovým komplexom, ovenčených hoci aj šiestimi hviezdičkami, odzvonilo. Turistov to paradoxne čoraz väčšmi ťahá do menšieho pohodlia rodinných fariem a gazdovských usadlostí, zhodujú sa zahraničné cestovné agentúry.
Za všetkým hľadaj ypsilon. Trend dovoleniek čo najviac vzdialených od mamutích hotelových zariadení s dobre že nie toľkými hviezdičkami ako vlajka Európskej únie, rozpútali príslušníci Generácie Y. Ergo mlaď narodená medzi rokmi 1980 a 2000. Pri výbere ideálnej dovolenky sa riadi značne inými parametrami ako generácia ich rodičov. Hodnoty „veľa“, „výhodne“ a „bez obmedzenia“ nahradilo „kvalitne“, „netradične“ a „zdraviu prospešne“. Prácou a štúdiom umorení tridsiatnici (a ich mladší kolegovia) preferujú krátke akčné dovolenky pred dvojtýždňovým all inclusive váľaním sa v rezortoch, kde to zväčša pripomína intenzívny výkrmný pobyt na prudkom slnku.
Menej nie je málo
Okrem množstva ponúkaného (a spotrebovaného) jedla čo by ukazovateľa hodnoty dovolenky sa mení aj preferovaná dĺžka pobytu. "Dlhšie" už neznamená "lepšie" a "menej" sa stáva novým "viac". „Ypsiloňáci“ radšej cestujú na kratšie výlety, ale zato si ich doprajú častejšie ako zvykli ich rodičia. Desať dní na rozhraní júla a augusta strávených pod slameným slnečníkom v umelo vytvorenej hotelovej oáze v Turecku? Zabudnite. Alebo použite ako príklad na dovolenkovú nočnú moru.
Od vzdialenia sa od rezortu smerom k centru reálneho diania nie je ďaleko ani k odlišnému spôsobu trávenia vzácneho dovolenkového času. Dobrovoľné grilovanie sa na pláži prekladané hodovaním a občasnou návštevou hotelového obchodu so suvenírmi a ďalšími gýčmi nahrádza záujem o spoznávanie krajiny. Hovorí sa mu aktívne dovolenkovanie a zahŕňa viac ako len hrdinskú návštevu starého mesta po vlastných. Aktívna dovolenka musí byť výzvou (neraz prifarbenou adrenalínom), snahou o zažitie niečoho nového, kalokagatickým zušľachťovaním tela i mysle, a to všetko radšej na viacerých miestach než s kotvou spustenou v jednom prístave.
Smrť globalizácii
Nomádi z kmeňa Y majú záujem prežiť dovolenku ako miestni. Chuť prispôsobiť sa obyčajom domácich obyvateľov hrá kľúčovú rolu pri plánovaní dovolenky. Prečo by sa mal niekto unúvať žiť ako príslušník cudzej kultúry namiesto pohodlného chytania bronzu na ležadle s časopisom v ruke? Na zodpovednosť berme únavu z globalizácie, stereotypnosti a sériovosti už aj v cestovaní, posilnené honbou za autentickými zážitkami. Skutočne, načo cestovať tritisíc kilometrov niekam, kde to vyzerá navlas rovnako ako v meste trvalého bydliska? Načo si platiť nocľah v hoteli v Paríži, keď taký istý nájdete aj vo Viedni?
Na vzostupe je preto hľadanie strechy nad hlavou na rodinných farmách, ideálne s možnosťou kurzov zasvätenia do miestnych javov – letných škôl varenia a jesenného zberu hľuzoviek v Taliansku, lekcie jazdenia na koni v Anglicku, zaškolenie do výroby domácich syrov na gazdovských dvoroch vo Francúzsku.
Dovolenkujte podľa mantry local exclusive
Toto áno:
Rumunsko, Čierna Hora, Albánsko, Arménsko, Gruzínsko, Azerbajdžan, Škótsko, Nepál, India, Bután, Tibet, dovolenky na farmách, gazdovských dvoroch, rodinných usadlostiach, salašoch, tradičných kamenných usadlostiach, dreveniciach, agroturistika, privoňanie k tradíciám, priblíženie sa k prírode, návšteva vínnych pivníc, trekové výlety s domorodcami, návšteva nefalšovaných miestnych podnikov, ajurvédske wellness pobyty, kurzy jogy v tieni kokosových paliem, uvedomelé kúpeľníctvo, výlety loďkou v pôvodných ekosystémoch, meditatívne pobyty v panenskej prírode
Toto nie:
Egypt, Tunisko, Turecko, Grécko, Dominikánska republika, Thajsko, megalomanské výletné lode, gýčové hotely, plytvanie jedlom a pitím, plávanie v hotelovom bazéne namiesto mora, oddychovanie za luxusnou rezortnou ohradou (za ktorou zväčša číha strašidelná bieda domáceho obyvateľstva), častejší kontakt s hotelovými animátormi než s s miestnou kultúrou, izolovanie sa v snobských rezortoch.