Kedysi to bolo najtajnejšie miesto v celej Moskve, hoci v ňom pracovali tri tisícky ľudí. Až na niekoľko vyvolených nikto z nich nevedel, kde presne je. Dnes je z tajného bunkra, ktorý nechal vybudovať krvavý sovietsky vládca Stalin, múzeum. S trochu tiesnivou atmosférou, píše Zdeněk John pre idnes.cz.
Tu, 65 metrov pod povrchom Moskvy, vládne Stalinov duch. "Bunker-42", ako sa dnes oficiálne volá obrie podzemné mestečko v juhovýchodnej časti ruskej metropoly, slúžilo sovietskej armáde počas studenej vojny.
Už pri vchode do nenápadné budovy v úzkej jednosmerke Kotelničeskaja pochopíte, že sa vraciate späť do čias ZSSR. Na vrátnici svietia červené hviezdy, sprievodcovia vás vítajú vo vojenskej uniforme a oslovujú vás i seba navzájom továryšč (súdruh). Keď výťahom zídete šestnásť poschodí pod zem, prvý obrázok, na ktorý narazíte, ich portrét Josifa Vissarionoviča Stalina. On rozkázal vyhĺbiť podzemný bunker pri Taganke v roku 1951, ale do rozsiahleho tajného sveta nikdy nevkročil. Smrť ho skosila ešte pred otvorením komplexu.
Vyzerá to trochu ako v metre
Tri hlavné sály a zhruba šesť stoviek metrov tunelových chodieb dolovali v moskovskom podzemí rovnaké firmy, ktoré v päťdesiatych rokoch minulého storočia stavali tamojšej metro. Preto niekoľko schodísk nápadne pripomína eskalátory: zábradlia lemujú gumové madlá a železné rebrované schody nezaprú pôvod z podzemky. "Aby sa ušetrilo, použili materiál z metra," opisuje sprievodca Alexej.
Na stenách sa ale nešetrilo. Obvodové steny obopínajú mohutné oceľové pláty hrubé osem centimetrov, za nimi sa ukrýva mäsa betónu. Obyvateľom bunkru mohlo byť jedno, či hore zúri atómová vojna alebo kontrarevolúcia. Nič s nimi nepohlo okrem veliteľovho rozkazu. V podzemnom labyrinte sa ľahko stratíte, takže až z modelu bunkra pochopíte, kde ste sa to vlastne ocitli.
Sedem tisíc metrov kubických priestoru tvoria tri veľké sály, niekoľko menších pracovní a spleť chodieb. Najväčšou miestnosťou je sála s kópiou jadrovej bomby a s veľkým premietacím plátnom. "Fungovalo ako veľkoplošná obrazovka spojená so špionážnou družicou. Ale počítače ešte neboli, takže za plátnom sa pohybovali živí vojaci a ručne premiestňovali značky na mape sveta podľa toho, kde kto práve rozmiestnil jadrové zbrane," rozpráva Alexej.
Do práce tajne
Pohybovali sa tu nielen vojenskí stratégovia, ale aj pisárky, kuchári alebo telegrafisti. Aby umiestnenie bunkru zostalo absolútne tajné, personál privážali do práce nákladné automobily s nepriehľadnými plachtami. Pisárky nastúpili na korbu, nákladiak krúžil desiatky minút ulicami Moskvy a potom zašiel do dvora nenápadnej budovy obohnanej vysokým plotom. Podzemná služba pisára trvala dvadsaťštyri hodín. Keď zapísali všetko, čo Stalinovi nasledovníci vymysleli, vydali sa výťahom hore a rovnakou konšpiračnou cestou - na korbe nákladiaku - domov.
Stalin nariadil postaviť bunker tak, aby v ňom posádka vydržala deväťdesiat dní bez toho, aby musela ísť hore. Pitná voda sa privádzala z dvoch hlbokých artézskych vrtov, vzduch z povrchu klesal systémom rúr do filtrov a až potom do bunkra.
Zásoby potravín sa menili každé dva mesiace. V neďalekej stanici metra Taganskaja v noci, keď metro neprevážalo cestujúcich, zastavil špeciálny vagón. Vojaci spojovacou chodbou preniesli škatule prázdne odniesli opačným smerom. Ráno zasa metro jazdilo, ako keby sa v noci nič nedialo.
Bunker-42 bol odtajnený až v roku 1995. Dnes už sa o ňom môžete dozvedieť čokoľvek, až na jednu výnimku: komu patrí. Ruský štát predal objekt v dražbe súkromnému investorovi, spoločnosti Novick-Service. Ani keď sa sprievodcov pýtate opakovane, kto za ňou stojí, neprezradí. Odvetia len, že to nemôžu povedať.
Nový majiteľ vojenský kryt premenil na múzeum studenej vojny, do ktorého sa stojí rad aj vo všedný deň. V jeho časti funguje luxusná reštaurácia. Bezmála sedemdesiat metrov pod zemou si tu môžete dať šesť druhov vodky, čokoládu Sovetskaja, lievance s kaviárom alebo francúzske syry. Tu v bunkri Putinovými sankciami jedálniček netrpí.